hudbaonline 728x15

Zobrazujú sa príspevky s označením Intervaly. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Intervaly. Zobraziť všetky príspevky

streda, 17. júna 2015

DEJINY HUDBY - Romantizmus - Hudba je rožšírená po celom svete

Romantizmus - Hudba je rožšírená po celom svete


Romantizmus je štýlové obdobie štartujúce na začiatku 19. storočia. V tom čase sa romantizmus presnejšie nazýval raný (skorý) romantizmus. V romantizme sa používal zvláštny (nie celkom dobre znejúci) akord pozostávajúci z dvoch tónin. Písal sa napr. C 11 (C; E; G; B (HES); D; F). Bol to vlastne napr. C-dur a B-dur dohromady.

Ako čas plynul, obdobie romantizmu sa vyvíjalo. Vo Viedni, matke klasicizmu, sa poslucháči dožadovali klasicistickej hudby, i keď bol už zavedený romantizmus. Preto sa popri novom pravom romantizme (neo-romantizme, novo-romantizme) vyvinul práve vo Viedni tzv. klasicizujúci romantizmus.

Za vyvrcholenie romantizmu sa pokladal pozdný (neskorý) romantizmus.

Samostatne od spomenutého delenia sa vyvíjal ruský romantizmus, ako aj slovenský a český romantizmus.

Najznámejší skladatelia romantizmu boli:
Českí skladatelia: Bedřich Smetana, Antonín Dvořák a Jan Fibich

Slovenskí skladatelia: Ján Levoslav Bella, Mikuláš Schneider-Trnavský, Mikuláš Moyzes, Eugen Suchoň, Ján Cikker a Viliam-Figuš Bystrý

Francúzski skladatelia: Georges Bizet

Maďarskí skladatelia: Ferenc Liszt

Nemeckí skladatelia: Johannes Brahms, Felix Mendelssohn-Bartholdy, Robert Schumann, Richard Strauss, Richard Wagner

Poľskí skladatelia: Frederyk Chopin

Rakúski skladatelia: Bruckner, Mahler, Franz Schubert

Ruskí skladatelia: Michail Ivanovič Glinka, Milij Alexejevič Balakirev, Modest Petrovič Musorgskij, Nikolaj Rimskij-Korsakov, Alexandr Porfirievič Borodin, Pjotr Iľjič Čajkovskij, Sergej Vasilievič Rachmaninov

Škandinávski skladatelia: Jean Sibelius (fínsky skladateľ), Edvard Grieg (nórsky skladateľ)

V období romantizmu sa darilo operám, baletom, sonátam, kantátam, symfonickým skladbám a valčíkom. Skladatelia i interpreti sa stávali uctievanými osobnosťami. Mnohí predvádzali náročné skladby plné virtuozity.




štvrtok, 30. apríla 2015

Čo je to kvintakord?

Čo je to kvintakord?


Kvintakord je akord, ktorý vzniká súzvukom troch tónov. Krajné tóny tvoria interval kvinty. Stredný tón určuje terciu. Jedna tercia je od spodného (základného) tónu po stredný tón a druhá tercia je od stredného tónu po vrchný tón. Kvintakord teda spája dve tercie nad sebou.

Tóny kvintakordu  © autor obrázku IM


Durový kvintakord

Kvintakord C E G (pozri obrázok hore) je durový kvintakord. To preto, lebo prvá (spodná) tercia C E je veľká a druhá (vrchná) E G malá. Vo všeobecnosti platí: Ak je spodná tercia veľká a vrchná malá, potom ide o durový kvintakord.

Molový kvintakord

Ak sú tercie v opačnom postavení, potom je kvintakord molový. To znamená, že spodná tercia je malá a vrchná veľká. Ide napríklad o kvintakord E G H.

Tu sú príklady durových kvintakordov:
C dur C E G
F dur F A c
G dur G H d

Tu sú príklady molových kvintakordov:
Emi E G H
Dmi D F A
Ami A c e

Kvinta patrí medzi čisté intervaly. Viac sa dozvieš v texte Čisté intervaly.

streda, 22. apríla 2015

Malé a veľké intervaly

Malé a veľké intervaly

Skúsení hudobníci ovládajú hudobnú teóriu a využívajú ju pri hraní na hudobnom nástroji. Pre začiatočníka je hudobná náuka tiež dôležitá. Netreba ju podceňovať. Intervaly patria k jej základom.

Na blogu hudbaonline.sk sú o intervaloch dostupné články, ktoré ich vysvetľujú jednoducho a zrozumiteľne.
Začni týmto: Ako sa naučiť základné intervaly?
Pokračuj týmto: Čisté intervaly
A nezabudni si prečítať tento o malých a veľkých intervaloch. Potom budú pre teba akordy hračkou. So značkami akordov pri textoch piesní sa stretávajú najmä gitaristi, ktorí podľa nich bez problémov zahrajú aj ťažšie pesničky. Tu nájdeš akordy na gitaru pre začiatočníkov.

Teraz sa vráťme sa k popisu intervalov.

Malé a veľké intervaly sú sekunda, tercia, sexta a septima.


sekunda (napríklad c1 - d1)
tercia (napríklad c1 - e1)
sexta (napríklad c1 - a1)
septima (napríklad c1 - h1)

Pri tvorbe akordov, teda aj pri hre na hudobnom nástroji, sa stretávame s označením zmenšený alebo zväčšený interval. Pre malé intervaly platí, že môžu byť zmenšené a pre veľké intervaly platí, že môžu byť zväčšené. Aspoň sa to nepletie :)

Príklad na veľké intervaly:
sekunda veľká c1 - d1
sekunda zväčšená c1 - dis1 (toto je vlastne malá tercia)
tercia veľká c1 - e1
tercia zväčšená c1 - eis1 (toto je vlastne čistá kvarta, pretože je totožná s c1 - f1)

Príklad na malé intervaly:
sekunda malá c1 - des1 (toto je vlastne zväčšená prima)
sekunda zmenšená c1 - deses1 (toto je vlastne čistá prima)
sexta malá c1 - as1 (toto je vlastne zväčšená kvinta)
sexta zmenšená c1 - asas1 (toto je vlastne čistá kvinta)

Vyskúšaj si zahrať horeuvedené intervaly (v príkladoch sú uvedené od tónu C), aby sa ti ľahšie učili akordy. Prvá čierna klávesa vpravo od tónu C je cis. Druhá čierna klávesa vpravo od tónu C je dis. Tá nám poslúži, ak chceme zahrať zväčšenú sekundu.


Klávesy od noty C  © autor obrázku IM

Teraz si zhrňme intervaly od základného tónu C.
sekunda malá c1 - cis1
sekunda veľká c1 - d1
tercia malá c1 - dis1
tercia veľká c1 - e1
sexta c1 - a1
septima malá c1 - ais1
septima veľká c1 - h1

Podobne si vyskúšaj utvoriť intervaly od základného tónu D.
sekunda malá d1 - dis1
sekunda veľká d1 - e1
tercia malá d1 - f1
tercia veľká d1 - fis1
sexta d1 - h1
septima malá d1 - c1
septima veľká d1 - cis1

Okrem veľkých a malých intervalov existujú aj čisté intervaly. Za čisté sa považujú tieto intervaly:
primakvartakvinta a oktáva. Viac sa dozvieš v texte Čisté intervaly.

Čisté intervaly

Čisté intervaly


Naozaj čisté intervaly sú iba prima a oktáva.

prima (napríklad c1 - c1)
oktáva (napríklad c1 - c2)

Takmer čisté intervaly sú kvarta a kvinta.

kvarta (napríklad c1 - f1)
kvinta (napríklad c1 - g1)

Vo všeobecnosti sa za čisté intervaly považujú tieto intervaly:
prima, kvarta, kvinta a oktáva.

Pri tvorbe akordov, teda aj pri hre na hudobnom nástroji, sa stretávame s označením zmenšený alebo zväčšený interval. Čisté intervaly môžeme aj zväčšiť či zmenšiť, už ale nebudú čisté.

Príklad:
prima čistá c1 - c1
prima zmenšená c1 - ces (Zmenšená prima je možná len teoreticky, pretože vzdialenosť medzi dvoma tými istými tónmi nemožno zmenšiť. Preto niektoré zdroje uvádzajú, že zmenšená prima neexistuje.)
prima zväčšená c1 - cis1

alebo

kvinta čistá c1 - g1
kvinta zmenšená c1 - ges1
kvinta zväčšená c1 - gis1

Zväčšená kvinta sa zvykne označovať symbolom 5+ a zmenšená kvinta symbolom 5-.

Vyskúšaj si zahrať horeuvedené intervaly (v príkladoch sú uvedené od základného tónu C), aby sa ti ľahšie učili akordy. Prvá čierna klávesa vpravo od tónu C je cis. Tá nám poslúži, ak chceme zahrať zväčšenú primu. Zmenšená prima sa hrá na klávese H (vľavo od C) a C, keďže máme zahrať c - ces. Ak by sme  zahrali tón C a tón H (vpravo od C), išlo by o zmenšenú oktávu (c - ces).

Klávesy od noty C  © autor obrázku IM


Ostatné intervaly označujeme ako malé a veľké. Ide o tieto intervaly:
sekunda, tercia, sexta a septima. Viac o malých a veľkých intervaloch sa dozvieš tu.

Tak a teraz sa trochu posunieme ďalej. Doposiaľ sme si vysvetľovali čisté intervaly od základného tónu C. Pozrime sa, aké čisté intervaly budú od základného tónu D:

prima d1 - d1
oktáva d1 - d2
kvarta d1 - g1
kvinta d1 - a1

Ak rozumieš, ako tvoríme intervaly od základného tónu C a od tónu D, určite budeš vedieť určiť aj intervaly od základného tónu E.

prima e1 - e1
oktáva e1 - e2
kvarta e1 - a1
kvinta e1 - h1

Jednoduché, však? Možno sa budeš čudovať, ale od základného tónu F je to trochu ťažšie.

Klávesy od noty F  © autor obrázku IM

prima f1 - f1
oktáva f1 - f2
kvarta f1 - b1 (hes)
kvinta f1 - c2

Vidíš, že hoci ide o čistý interval, kvarta od základného tónu F sa dostala na čiernu klávesu (tretia čierna klávesa vpravo od tónu F).

Od základného tónu G sa čisté intervaly opäť tvoria ľahko. Určite ich zvládneš rýchlo. Tu si over, či ti to vyšlo rovnako:

Klávesy od noty G  © autor obrázku IM


prima g1 - g1
oktáva g1 - g2
kvarta g1 - c2
kvinta g1 - d2

Aj od tónu A bude tvorba čistých intervalov jednoduchá. Asi ani nezaváhaš.

prima a1 - a1
oktáva a1 - a2
kvarta a1 - d2
kvinta a1 - e2

No a na záver si ešte vyskúšaj čisté intervaly od základného tónu H. Pozor na kvintu. Tu sú:

prima h1 - h1
oktáva h1 - h2
kvarta h1 - e2
kvinta h1 - fis2

Toto je o čistých akordoch pre začiatočníka všetko. Pokročilí hudobníci a aj ZUŠ-kári vedia určiť intervaly aj od ľubovoľného tónu. Len pre ukážku spomenieme intervaly od základného tónu cis (prvá čierna klávesa od tónu C). Tu je prima cis1 - cis1, oktáva cis1- cis 2, kvarta cis - fis, no a nakoniec aj kvinta cis - gis.

Možno to vyzerá na prvé pozretie komplikovane, ale stačí sa vrátiť k základným intervalom a uvedomiť si, že ide o vzdialenosť medzi tónami. Nechaj si tieto vedomosti uležať. Uvidíš, že sa ti pri hraní veľmi zídu. Občas si vyskúšaj zahrať základné intervaly od tónu C. Ak to zvládneš, skús si intervaly aj od ďalších tónov. Bude sa ti to hodiť pri akordoch. Pozri sa napríklad na tento akord:

Kvintakord  © autor obrázku IM

Volá sa kvintakord, pretože tento trojzvuk v sebe skrýva intervaly prima, tercia a kvinta. Stačí zahrať tóny C, E a G. Tento akord je čistý durový kvintakord a pri textoch piesní ho zapisujeme značkou C.

Tu je príklad na zápis akordov pri texte pesničky. Sú tam akordy C, G, a G7, pričom G7 je durový septakord.

C                       G           C
Pásla ovečky v zelenom hájičku,
C                      G               C
pásla ovečky v čiernom lese.
G
Ja za ňou dupi dupi dup,
G7
ona zas cupi cupi cup.


utorok, 17. marca 2015

Akordy na gitaru pre začiatočníkov

Zrejme tušíš, že akordy na gitaru, ktoré nájdeš v notách alebo pri texte piesne, súvisia s písmenami, ktoré označujú základný tón akordu. Takéto označenie je veľmi praktické. Keď si osvojíš označovanie súzvukov, ľahko si vybavíš príslušný akord.

Označovanie durových akordov
Príklad: Veľké písmeno C označuje durový kvintakord. C dur vyjadruje tóny c, e, g. Podobne G dur zapísaný písmenom G znamená g, h, d. D dur vyjadrený písmenom D znamená g, fis, a.

Označovanie molových akordov
Molové akordy na rozdiel od durových dostali k veľkému písmenu ešte drobné označenie „mi“. To preto, aby sme si molový akord nepomýlili s durovým. Kedysi sa molové akordy označovali malými písmenami, ale povedzme si, že pri zápise akordov ťažko rozoznáme malé c od veľkého C.
Príklad: Molový kvintakord C mol označujeme ako Cmi. Tvoria ho tóny c, es. g.

Možno namietneš, že pri textoch piesní bývajú akordy označené aj kombináciou písmen a číslic. Áno, dobrý postreh. Číslice sa používajú na označenie intervalu. Obľúbenými sú napríklad akordy C7 (čiže  c, e, g, b), alebo D7 (d, fis, a, c1).

Príklad pesničky s durovými akordami:

Slovenská ľudová pieseň Pec nám spadla  © autor obrázku IM



C                                                                        G
Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví?
                                                          C
Starý peciar nie je doma a mladý to nespraví.

Len tak naokraj, C je tónika a G je dominanta :)

V zápisoch akordov sa k písmenu môže priradiť aj označenie „dim“, čo znamená zmenšene zmenšený septakord. Niekedy býva takýto akord označený kolečkom „o“.

A tu je pesnička „Anička, dušička“, kde si vyskúšaš aj molové akordy a spomínaný akord s označením „dim“:

Emi                    A7          D
Anička, dušička, kde si bola,
G                           D7    G
keď si si čižmičky zarosila.
G              D            Emi         H7
Bola som v hájičku, žala som trávičku,
Emi         Edim H7 Emi
duša moja, duša moja.

Oktávy


Oktávy

Asi si už v živote počul slovo oktáva alebo slovné spojenie o oktávu vyššie či o oktávu nižšie
O čo ide?

Stručne povedané oktáva predstavuje rozsah tónov od nejakého až po „taký istý“ o oktávu vzdialený. Ak sa teda pohneme napr. od tónu C smerom nahor, prejdeme cez Cis, D, Dis, E ... až po H a nasleduje zase C, ktoré je ale o oktávu vyššie.

A keďže hudba je skrytá matematika, medzi tónmi vzdialenými o oktávu platí vzťah nielen sluchový, že tóny ladia, ale aj matematický. Tón vyšší o 1 oktávu má presne 2-násobnú frekvenciu oproti základnému tónu a samozrejme tón nižší o 1 oktávu má frekvenciu polovičnú. 

Možno vieš, že zvuk je vlastne vlnenie, ktorého jedna z vlastností je frekvencia (alebo po slovensky kmitočet), ktorá hovorí, koľko kmitov sa uskutoční za 1 sekundu. Čím je frekvencia vyššia, tým vyšší tón naše ucho vníma.

Hudobne sú oktávy pomenované nasledovne: 
základná je tzv. jednočiarkovaná, po nej smerom nahor ide 2-čiarkovaná, 3-čiarkovaná až po 5-čiarkovanú. Smerom nadol od 1-čiarkovanej je oktáva malá, potom veľká, potom nasleduje kontra a pod ňou subkontra.

Niektoré nástroje majú zvuk veľmi hlboký a ich doménou sú oktávy veľká, či kontra (napr. fagot, či kontrabas – ten má kontra už aj v názve), iné zase majú zvuk vysoký a pohybujú sa vo viac čiarkovaných oktávach – napr. flauta. Sú ale aj nástroje (ale nie je ich veľa), ktoré pokrývajú široký rozsah oktáv. Od extrémnej oktávy subkontra až po 4 či 5-čiarkovanú. Sem patrí napr. klavír. 

Pre presnú predstavu o tónoch a ich frekvenciách uvádzame, že základný tón pre symfonický orchester je tzv. komorné A, čo je vlastne jednočiarkované A a má frekvenciu 440 Hz (440 kmitov za sekundu). To znamená, že o 1 oktávu nižšie malé A má frekvenciu 220 Hz a dvojčiarkované A zase frekvenciu 880 Hz. Viac podrobností o tónoch a ich frekvenciách nádeš v časti Hudba a matematika.

Ešte sa budeme venovať aj vlastnosti tónu (sila, farba...).

pondelok, 9. marca 2015

Stupnice pre začiatočníkov


Stupnica je sled tónov nasledujúcich za sebou zoradených podľa istých pravidiel. Bežne používanými stupnicami v súčasnej hudbe sú dur a mol.

Základnou spoločnou črtou všetkých durových stupníc je to, že znejú veselo. Molové zase znejú smutno.

Durové stupnice

Pravidlo, ktorým sa riadia všetky durové stupnice je vlastne jednoduché. Medzi 3. a 4. tónom a medzi 7. a 8. tónom stupnice je poltónová vzdialenosť. Všetky ostatné vzdialenosti sú celotónové (teda 2 poltóny), nech začneme hrať od ktoréhokoľvek tónu.

Ak teda začneme hrať od C a hráme len na bielych klávesách klavíra, automaticky bez toho, že by sme sa snažili, zahráme stupnicu C-dur. Tajomstvo spočíva v tom, že ak sa pozrieme na klávesy klavíra uvidíme, že medzi 3. a 4. tónom od C (teda medzi E a F) a rovnako medzi 7. a 8. tónom (medzi H a C) chýba čierna klávesa - teda vzdialenosť je 1/2 tónu. Medzi ostatnými čierna klávesa je, čiže vzdialenosť je 2 poltóny (teda 1 celý tón). Takže biele klávesy (ak začneme od C) presne spĺňajú pravidlo pre durovú stupnicu.

Ak chceme zahrať napr. stupnicu Fis-dur, prvým tónom bude Fis, druhým Gis (lebo ten je o 1 tón vyššie (o 1/2 tóna G a o dalšieho 1/2 tóna Gis)), tretím tónom bude Ais, ale štvrtým bude H (o 1/2 tóna vyššie od Ais), potom poračujeme tónmi vzdialenými o celý 1 tón až po 7. tón, kde zase zahráme ôsmy len s poltónovou vzdialenosťou. Ako vidno, táto stupnica už nie je taká ľahká ako C-dur. Je v nej kopa čiernych aj nejaké biele klávesy. Musíš presne vedieť, kde sú ktoré. Ale ak postupuješ podľa pravidla, správny výsledok je zaručený ;-)

Molové stupnice


Molové stupnice sú o niečo zložitejšie. Aj tam platí podobné pravidlo, len s tým, že poltónová vzdialenosť je medzi 2. a 3. tónom a medzi 5. a 6. tónom stupnice. Pohľadom na klaviatúru klavíra zistíme, že sme pri molovej stupnici začínajúcej od A v rovnakej situácii ako pri durovej začínajúcej od C. Teda ak hráme a-mol len na bielych klávesách, automaticky zahráme a-mol

Veď to je úplne ako pri durovej stupnici, povieš si. Len poltónové vzdialenosti sú na iných miestach. Tak v čom je tá zložitosť? Nuž v tom, že takáto molová stupnica je tzv. prirodzená. Háčik je v tom, že ak takúto stupnicu zahráš, nebude to ušiam znieť dobre. Teda presnejšie, nebude to znieť dobre v oboch smeroch - hore aj dole. 


Preto sa pri molových stupniciach používa aj tzv. melodická, ktorá má o poltón zvýšený predpredposledný (6.) a predposledný (7.) tón. Molová stupnica bude dobre znieť vtedy, ak smerom nahor zahráme melodickú a smerom naspäť prirodzenú.


Je to čudné hrať jednu stupnicu ako dve, však? Vidíš, viacerým sa to zdá čudné. A preto bola vytvorená ešte tretia molová stupnica - a tou je harmonická. Tá má zvýšený o 1/2 tón len predposledný - teda 7. tón. A znie rovnako dobre v oboch smeroch - hore aj dole.

Chromatická stupnica


V úvode sme spomenuli, že bežnými stupnicami dnes používanými sú dur a mol. Aby sme boli úplní, môžeš sa stretnúť ešte s jedným pojmom stupnice - a to stupnicou chromatickou.
Chromatická stupnica je taká, ktorá obsahuje všetky tóny za sebou tak, ako sú na klaviatúre klavíra. To znamená, že všetky tóny stupnice majú od seba poltónovú vzdialenosť. Zahrať na klavíri chromatickú stupnicu hoci na prvýkrát bez chyby je teda naozaj ľahké.

Pentatonická stupnica

A aby sme boli ešte viac úplní, tak musíme spomenúť aj pentatonické stupnice. Pentatonická stupnica (ako jej názov napovedá) sa skladá len z 5 tónov. Ako znie taká typická pentatonická stupnica, si môžeš vyskúšať, keď zahráš napr. na klavíri či akordeóne postupne len čierne klávesy (tých je v jednej oktáve práve 5). Ak si na takýchto klávesách zahráš jednoduchú melódiu, budeš sa možno čudovať, ako ti bude pripomínať ázijskú hudbu. Práve pre Čínu alebo Japonsko bolo používanie takýchto stupníc typické.

piatok, 6. marca 2015

Doprovod

Veľa ľudí alebo detí chce vedieť hrať na hudobný nástroj. Ako prvú vec sa deti učia hrať melódiu. Je to základ. Ak si aj ty chceš zahrať nejakú melódiu, v menovke Ľudové piesne ich nájdeš. Keď si však chceš zahrať k melódii aj doprovod, tak musíš vybrať správnu formu. Jednou z najľahších foriem je napríklad príslušný akord. Krajšou formou striedania doprovodu sú tzv. harmonické funkcie. Do základných harmonických funkcí patrí Tónika, Subdominanta a Dominanta (v notách ozn. T, S, D).

Ako ich zahrať? Jednoducho! Keď poznáš stupnicu, lepšie povedané tóninu, v ktorej hráš, tak dokážeš aj toto. Pre príklad zvolím jednoduchú stupnicu C-dur. Tónický kvintakord sa nachádza na 1. tóne stupnice, to znamená, že tónický kvintakord od C-duru je C-dur (C, E, G).

Klávesy C, E, G, kvintakord C-dur  © autor IM



Subdominanta vždy leží na 4. tóne stupnice. Štvrtý tón je F, teda subdominantný kvintakord bude F-dur (F, A, C). Dominantný kvintakord leží na 5. tóne stupnice. Teda to bude G-dur (G, H, D). Dá sa to riešiť aj spôsobom, ktorý je spomenutý v tomto príspevku. Teda subdominanta o jedno "nižšie", dominanta o jedno "vyššie".

Pre skrášlenie doprovodu sa často používajú dominantné septakordy, ale to až nabudúce.

štvrtok, 5. marca 2015

Kvartový a kvintový kruh


Ak chceš hrať doprovod k pesničke (na gitare, klavíri a pod.), veľkou pomôckou ti bude kvartový alebo kvintový kruh. O čo ide? Pre vysvetlenie musíme urobiť krátku odbočku – a tou je predznamenanie. Predznamenanie sú krížiky alebo béčka uvedené na začiatku každého riadka notovej osnovy platiace pre celý riadok. A udávajú v akej tónine (stupnici) je daná melódia. 

Každá stupnica okrem C-dura-mol má nejaké predznamenanie. Je to preto, aby melódia dobre znela. Ak by sme veselú durovú melódiu hrali v inej tónine ako C-dur, ale nepoužívali by sme niektoré zvýšené tóny (na klavíri sú to čierne klávesy), melódia by neznela dobre, znela by falošne. O tom, koľko tónov v stupnici je takto zmenených, hovorí práve ono predznamenanie. Napr. G-Dur má 1 krížik (Fis), takže namiesto tónu F sa hrá o poltón vyššie Fis. Stupnica E-dur má 4 krížiky, F-dur zase jedno béčko.

Zaujímavé na tom je to, že stupnica s viacerými krížikmi alebo béčkami obsahuje tie isté posuvky, ako stupnica pred ňou, len pridáva ďalšie. Ak má teda stupnica G-dur spomenutý 1 krížik Fis, stupnica, ktorá má 2 krížiky, nemôže mať napr. DisGis. Musí mať prvý krížik Fis, potom sa k nemu pridá druhý – Cis
Poradie, v akom pribúdajú krížiky je takéto:
Fis, Cis, Gis, Dis, Ais, Eis, His.
Čiže ak má stupnica 2 krížiky, sú to Fis, Cis. Ak má 3, krížiky, tak sú to Fis, Cis, Gis a tak ďalej.

Poradie, v akom pribúdajú béčka je nasledovné:
B (Hes), Es, As, Des, Ges, Ces, Fes
Platí rovnaké pravidlo, ako pri krížikoch. Ak má stupnica 1 béčko, je to B, ak má 2 béčka, sú to B, Es, ak 3 tak samozrejme B, Es, As. Teraz už len zostáva určiť, ako sú usporiadané stupnice podľa počtu krížikov alebo béčiek. 

Práve o tom hovorí kvartový a kvintový kruh. Ešte poznámka na okraj: stupnice majú len krížiky alebo len béčka (prípadne nemajú nič ako spomenutý C-dura-mol), nikdy nemôžu mať súčasne aj krížiky aj béčka. To je celkom dobre, lebo by sa to zle pamätalo. 

A teraz už konečne tie kruhy:
Kvartový je ten, ktorý určuje poradie stupníc s klesajúcimi krížikmi a stúpajúcimi béčkami, kvintový zase poradie s klesajúcimi béčkami a rastúcimi krížikmi. Názvy kvartový a kvintový sú odvodené od intervalov (kvarta a kvinta). Ak chceš vedieť, čo sú intervaly podrobnejšie, pozri príslušný príspevok o nich. 

Momentálne ti stačí vedieť to, že kvarta je vzdialenosť medzi dvoma tónmi o 4 tóny, kvinta o 5 (počíta sa ale aj prvý tón). V prípade kvartového a kvintového kruhu sa používa interval, kde posledná vzdialenosť je 1/2 tónová. Ak teda začneme na note C a posunieme sa o kvartu vyššie, dostaneme sa na tón F. Ak pokračujeme o ďalšiu kvartu, prídeme na tón Es. Po ňom nasleduje As a tak dokola

Kvartový kruh začínajúci tónom C teda vyzerá nasledovne: C, F, B, Es, As, Des, Ges, Ces, Fes. Kvintový kruh funguje úplne rovnako, ale s intervalom kvinty. Po C  teda nasleduje G, po ňom D atď. Kvintový kruh je teda nasledový:  C, G, D, A, E, H, Fis, Cis, Gis, Dis, Ais, Eis, His.

Ako vidno v strede sa nachádza C pre dur a a pre mol. Pretože v praxi sa používa predznamenanie len do počtu  7, tak posledná krížiková stupnica je Cis-dur so 7-mimi krížikmi. Gis-dur je už vlastne As-dur, podobne ako Ais-dur je vlastne B (Hes) dur.

Poradie stupníc podľa kvartového a kvintového kruhu aj s predznamenaním uvádzame v prehľadnej tabuľke, ktorá vlastne predstavuje rozbalený kruh:


Kvartový a kvintový kruh © autor obrázku VM
Ako sme v úvode spomenuli, znalosť týchto kruhov umožňuje hrať ľahko akordový doprovod k pesničkám, či už na gitare (tam je to ako sa hovorí alfa-omega), ale aj na klaviri, či akordeóne. Vlastne na každom hudobnom nástroji, ktorý dokáže hrať súzvuky viacerých tónov – čiže akordy. 

Ako? Tajomstvo spočíva v názvoch ako tónika, subdominanta a dominanta. Alebo tiež paralelná stupnica. Ak napríklad hráš melódiu v G-dur, s najväčšou pravdepodobnosťou budeš pri jej hraní  potrebovať okrem G-dur aj akordy C-durD-dur. A tie sú, ako ti iste neuniklo, práve susedné podľa kvartového resp. kvintového kruhu (od G jedna pozícia „dole“ a jedna „hore“). Viac podrobností sa dočítaš v príspevku Doprovod.

sobota, 21. februára 2015

Krížiky a béčka

Krížiky a béčka sa radia medzi základné posuvky.

Krížik je posuvka, ktorá "posúva" (zvyšuje) daný tón o pol tóna. Napríklad: krížik pred c robí z c cis, alebo e s krížikom je eis (f).

Takto vyzerá zápis skladby v notovej osnove bez krížikov a bez béčiek. Táto ukážka je v C dur. Skladba, ktorá nemá predznamenanie, môže byť aj v a mol.

Ukážka zápisu bez predznamenania © autor L.A.M.

Toto je ukážka zápisu skladby s jedným krížikom.

Ukážka zápisu v G dur © autor L.A.M.


Béčko je posuvka, ktorá "posúva" (znižuje) daný tón o pol tóna. Napríklad béčko pred c robí z c notu h (ces), alebo f  s béčkom je e (fes). Béčko pred g robí ges (fis).

Ukážka zápisu v F dur © autor L.A.M.
Počet krížikov alebo béčiek je daný predznamenaním.

Ukážka zápisu v As dur © autor L.A.M.

Poradie krížikov od najnižšieho je: fis, cis, gis, dis, ais, eis, his.
Poradie béčiek od najnižšieho je: bé, es, as, des, ges, ces, fes.

Posuvky sa píšu do predznamenania alebo sa môžu vyskytnúť aj pred notou. (Hneď v ďalšom takte sa posuvka pred notou automaticky ruší.)
Pri pridaní krížiku sa pridáva názov  ...+is
Pri pridaní béčka sa pridáva názov ...+es (nie však tieto prípady: aes  a  ees, nahrádza sa: as, es).

štvrtok, 19. februára 2015

Hudobný teoretik z Florencie Vincenzo Galilei

Jeden z najslávnejších vedcov všetkých čias, Galileo Galilei, mal šikovného otca, ktorý vynikal v hudbe. Vincenzo Galilei bol hráč, spevák, skladateľ, teoretik, učiteľ, bádateľ a zároveň nadaný experimentátor. Vďaka jeho mimoriadnej gramotnosti zistil, že veľkosť intervalu síce závisí od dĺžky struny, ale mení sa v závislosti od druhej mocniny pnutia struny. Tento objav nelineárneho vzťahu bol dôležitým medzníkom vo vývoji matematiky. 

Vincenzo Galilei (približne 1525 - 1591) publikoval niekoľko kníh o hudobnej teórii. Výhodou bola jeho vlastná skúsenosť s hudbou a znalosti v oblasti matematiky. Práve Vincenzo ukázal, že správny pomer napätí pre oktávu je 4:1. Jeho experimenty sledoval aj jeho syn Galileo Galilei, čo zrejme významne ovplyvnilo jeho rozhodnutie venovať sa vedeckej činnosti.

Svoj život prežil striedavo vo Florencii a v Pise. Ako vidno z jeho záverov, hudba a matematika majú veľa spoločného. Matematika popisuje zákonitosti zvuku a harmóniu. Hudba má svoju štruktúru, nie je náhodná. Skladba má svoje tempo, tóninu, predznamenianie a harmonické pochody. Keby to tak nebolo, bola by iba zmesou zvukov bez ladu a skladu.

Vinzenzo Galilei je považovaný za prvého skladateľa, ktorý sa pokúsil o zloženie opery. Tento počin mal obnoviť antické hudobné divadlo. Jeho nasledovníci sa dokázali vžiť do pocitov a vášní antickických hrdinov a tak vznikol nový hudobný žáner, ktorý dnes poznáme pod označením opera.


Použitý zdroj: http://en.wikipedia.org

utorok, 17. februára 2015

Durové stupnice

Ak sa chceš naučiť nejaké veci o durových stupniciach, potom si tu správne.

Zákonitosti durových stupníc:

Každá durová stupnica má intervaly medzi všetkými tónmi jeden tón, až na intervaly medzi 3. a 4. tónom stupnice a 7. až 8. tónom stupnice. To znamená, že keď si vezmeš ľubovoľnú durovú stupnicu a napíšeš si jej tóny (nezabudni na predznamenanie), všimneš si spomínanú zákonitosť.

Príklad: Stupnica C-dur má tóny c1, d1, e1, f1, g1, a1, h1, c2. Medzi c1 a d1 je čierna klávesa, teda poltón cis. To znamená, že medzi c1 a d1 je vzdialenosť dvoch poltónov, teda celého tónu. Ale medzi e1 a f1 nie je čierna klávesa, teda vzdialenosť medzi nimi je len pol tónu. To isté platí aj pre tóny h1 a c2.

Stupnica C-dur © autor L.A.M.


Príklad: Stupnica A-dur má 3 krížiky: fis, cis, gis. Jej tóny sú a1, h1, cis2, d2, e2, fis2, gis2, a2. Vidíš, že medzi tónmi cis2 a d2 je vzdialenosť iba pol tónu. To isté platí pre gis2 a a2.

streda, 11. februára 2015

Ako sa naučiť základné intervaly?

Je to veľmi jednoduché! Vysvetlíme si intervaly od tónu c1.

Noty v notovej osnove © autor IM

Klávesy od noty C © autor IM

Na každom hudobnom nástroji sú jasné intervaly. Intervaly sú jednotlivé vzdialenosti medzi tónmi.

Vzdialenosť 1-ného tónu ( c1 - c1) = PRIMA

Vzdialenosť 2-och tónov ( c1 - d1) = SEKUNDA
Vzdialenosť 3-och tónov ( c1 - e1) = TERCIA
Vzdialenosť 4-och tónov ( c1 - f1) = KVARTA
Vzdialenosť 5-ich tónov ( c1 - g1) = KVINTA
Vzdialenosť 6-ich tónov ( c1 - a1) = SEXTA
Vzdialenosť 7-mich tónov ( c1 - h1) = SEPTIMA
Vzdialenosť 8-mich tónov ( c1 - c2) = OKTÁVA

Intervaly, ktoré sa používajú menej sú napríklad NÓNA (9) alebo DEKA (10).

Viac detailov o intervaloch sa dozvieš v textoch:
Čisté intervaly
Malé a veľké intervaly