hudbaonline 728x15

Zobrazujú sa príspevky s označením Hudobné nástroje. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Hudobné nástroje. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 10. apríla 2016

Zvukové formáty WAV, MP3, OGG, AC3, AAC, MIDI

Zvukové formáty WAV, MP3, OGG, AC3, AAC, MIDI


Výber zvukového formátu


Pri spracovaní hudby bežne narážame na otázku, aký typ zvukového formátu je pre nás najvhodnejší. Záleží nám viac na kvalite alebo na veľkosti súboru? Nie vždy je ľahké nájsť optimálne riešenie. Každý užívateľ chce niečo iné. Preto vzniklo toľko rôznych formátov.
Pre laikov je určite zaujímavé dodať, že zvukový formát vyberáme kvôli spracovaniu, teda digitalizácii zvuku. Zvuk, ako je známe, je vlnenie. A aby sme ho mohli zaznamenať v počítači, musíme ho tzv. digitalizovať – teda zmeniť na jednotky a nuly, pretože počítače pracujú práve s nimi. Princíp je taký, že spomenuté vlnenie, resp. vlnu si „rozsekáme“ na množstvo tenučkých „slížikov“ a jednotlivým slížikom podľa ich dĺžky priradíme čísla. Ak čísla zase naspäť poskladáme, dostaneme pôvodnú vlnu. V praxi je to trošku zložitejšie, ale detaily teraz riešiť nepotrebujeme.

Pozrime sa teda bližšie na najbežnejšie zvukové formáty, ich plusy a mínusy.

WAV - veľmi rozšírený formát


Najbežnejším zvukovým formátom je WAV. Ako vidno, jeho názov je odvodený z anglického slova vlna (wave). V podstate ide o čistý záznam čísiel popísaný vyššie. Tento formát predstavuje plnú kvalitu (všetky zdigitalizované údaje sa zaznamenajú). Keďže sa údaje zaznamenávajú tak, ako idú, teda jeden za druhým, vzniká problém s veľkosťou takéhoto súboru. Formát WAV sa hodí na záznam zvuku, ktorý sa bude ešte ďalej spracovávať, keďže počítač a digitálne formáty ponúkajú široké možnosti úpravy. Príkladom môže byť úprava hlasitosti, odstránenie šumu, praskania LP platní, úprava frekvenčej charakteristiky (napr. zvýraznenie basov, či iných frekvenčných oblastí) a pod. Výsledný zvuk je ale vhodné nakoniec previesť do nejakého úspornejšieho formátu.

Komprimované formáty


Úspornejšie formáty sú tzv. komprimované a v zásade rozoznávame formáty so stratovou a bezstratovou kompresiou.

Bezstratové FLAC a APE


Bezstratová kompresia znamená, že zvuk zostáva naďalej v plnej kvalite, ale veľkosť súboru je menšia. Bežne cca polovičná oproti formátu WAV. Typickými prestaviteľmi tejto kategórie formátov sú napr. FLAC alebo APE. Pýtate sa, ako je možné stlačiť veľkosť súboru na polovicu bez toho, aby z neho zmizla čo i len jediná jednotka či nula? Jednoducho. V praxi sa totiž ukázalo, že je ďaleko úspornejšie zaznamenávať nie jednotlivé čísla – tzv. vzorky zvuku, ale ich zmenu oproti predchádzajúcej vzorke. Informácia je to tá istá (s trochou počítania), ale objem ukladaných dát je výrazne nižší. Dajú sa použiť ešte iné triky a objem sa tak celkovo zmenší o zhruba spomínanú polovicu.

Geniálna komprimácia na MP3


Existuje ale ešte aj iná kompresia – ako sme už naznačili – a to stratová. Ukázalo sa totiž, že náš sluch nie je dokonalý a dá sa pomerne ľahko oklamať (podobne ako zrak – aj pohyblivý film v televízii nie je v skutočnosti nič iné, len za sebou púšťané nehybné obrázky, ktoré ak sú premietané  v dostatočne rýchlom slede za sebou, vytvárajú ilúziu plynulého pohybu). A presne takúto nedokonalosť nášho sluchu využívajú stratové kompresné formáty. Najväčšou výhodou kompresných formátov je ich výrazne menšia veľkosť pri zanedbateľnom či dokonca nepostrehnuteľnom poklese kvality. Jedným z prvých a najpoužívanejších komprimovaných formátov je formát MP3. Ten dokáže stlačiť pôvodnú veľkosť súboru až na jednu desatinu, pričom sluchom len ťažko poznáme rozdiel oproti pôvodnej nahrávke.

Stratové kompresné formáty spravidla reprezentujú širokú škálu môžností v závislosti od dátového toku (tzv. bitrate) – čím je vyšší, tým je zvuk kvalitnejší ale súbor väčší. A naopak. Takže vlastne povedať, že napr. MP3 formát je nekvalitný nie je celkom v poriadku, veľmi záleží práve od použitého dátového toku. Kým súbor s dátovým tokom napr. 32 Kbit/s znie naozaj ako zvuk z telefónu (bez basov a výšok), tak zvuk v tom istom formáte MP3 ale s dátovým tokom napr. 192 Kbit/s znie naozaj na nerozoznanie od originálu. Dátový tok je asi najpodstatnejší parameter u MP3 súboru, ale určite nie jediný. Nezanedbateľný vplyv má aj kvalita tzv. kodeku (to je ako ten-ktorý kódovací program pracuje) a v neposledom rade tiež napr. to, či je dátový tok konštantný (nemenný) alebo variabilný (premenlivý). Ako už iste tušíte premenlivý dátový tok dáva možnosť tam, kde to nie je treba (napr. v tichších pasážach) použiť menej informácií a naopak tam, kde je to potrebné, ušetrené informácie pridať, čím sa celkový dojem z kvality zlepšuje.

OGG, AC3, AAC - zvuk filmu


V stručnosti spomenieme, že podobne ako MP3, existuje množstvo aj iných stratových formátov, ako napr. OGG (Vorbis), AC3 či AAC. Posledné 2 menované sa často používajú na záznam filmového zvuku, občas dokonca nie len 2-kanálového (stereo), ale aj priestorového – typicky 6-kanálového zvuku. V  súvislosti s priestorovým zvukom sa používa aj označenie Dolby Digital či DTS (Dolby Theatre System).

Všetky uvedené formáty slúžia na zachytenie zvuku presne tak, ako ho poznáme z bežného života – teda nielen hudby, ale aj reči alebo zvukov zvierat, či akýchkoľvek iných zvukov.

Digitálna tvorba v MIDI


Existuje ale ešte jeden špeciálny formát, ktorý slúži len na záznam hudby a to spôsobom úplne odlišným od vyššie popísaného. Tento formát sa nazýva MIDI (niektoré takéto súbory majú príponu MID).
Súbory vo formáte MIDI nezaznamenávajú zdigitalizovaný zvuk, ale zdigitalizovaný spôsob tvorby  zvuku – typicky hudby. Ak teda pripojíme napr. klávesový nástroj (tzv. synťák) s MIDI rozhraním k počítaču (tiež s MIDI rozhraním) a zahráme nejakú pesničku, počítač si uloží informácie o tom, aký nástroj (register) sme mali nastavený, ako silno a ako dlho bola ktorá klávesa stlačená a pri opätovnom prehrávaní vlastne pôvodný zvuk na základe týchto informácií vygeneruje. Ak namiesto pôvodného klávesového nástroja použijeme iný alebo necháme, aby nám zvuk prehrala zvuková karta v počítači, nemusí byť (a ani nebude) výsledný zvuk úplne rovnaký (identický) s pôvodným zvukom. Ale bude samozrejme veľmi podobný.
Súbor MIDI patrí medzi veľmi úsporné formáty, čo do veľkosti (je zrejmé, že tých informácii je oproti rozkúskovanému zvuku, čo býva typicky niekoľko desiatok tisíc vzoriek za sekundu, omnoho omnoho menej).

Pre lepšiu predstavu uveďme zopár typických príkladov. Jedna pieseň vo formáte MIDI má napr. 20 KB. Tá istá pieseň zaznamenaná vo formáte MP3 s dátovým tokom 128-192 Kbit/s môže mať 4 až 6 MB (t.j. cca 250 krát viac). A súbor v nekomprimovanom formáte WAV (systém CD audio používa dátový tok 1,4 Mbit/s (cca 1 400 Kbit/s)) by mal až cca 50 MB. Z uvedneého je jasné, prečo sa v prenosných prehrávačoch uchytili komprimované formáty. Pri dostatočnom dátovom toku je ich kvalita stále veľmi dobrá a je rozdiel, či si do prehrávača s kapacitou napr. 8 GB dokážete nahrať 10 alebo 100 albumov svojej obľúbenej hudby.

A prečo sa vlastne nepoužívajú MIDI prehrávače, ktoré by boli extréme úsporné? Pretože by nedokázali reprodukovať ľudský hlas a spev. Ľudia na rozdiel od klávesových nástrojov digitálny výstup nemajú. A navyše rozdiel vo farbe zvuku medzi 2 klavírmi je určite menší ako napr. medzi farbou hlasu Michaela Jacksona a Madonny :-). Takže ako vidno, nie je jedno, aký zvukový formát použijete.

Autor príspevku: VM

utorok 23. júna 2015

Skúmajme noty dirigenta - partitúra a part

Čo je to partitúra?


Keď dirigent diriguje nejakú skladbu, musí vnímať naraz celý orchester (alebo zoskupenie). Nespolieha sa iba na svoj sluch, preto sa pozerá aj do nôt. Tieto noty sa nazývajú partitúra. Partitúra je obvykle v rozmere A4 (klasický rozmer veľkých školských zošitov), ale niekedy býva veľká aj do rozmeru blížiacemu sa A3.

Part iba pre jeden nástroj


Partitúra sa skladá z jednotlivých partov. Jeden part je jedna osnova pre jeden nástroj. Teraz si predstav, že dirigent musí naraz sledovať všetky party v partitúre. Od vrchu partitúry, kde sú drevené nástroje, cez stred s plechovými a bicími nástrojmi, až po koniec so sláčikmi. Zvyknú sa vyskytovať aj sólové nástroje ako harfa, klavír, či dokonca organ. Keď sa jedná o operu, hlasy spevákov bývajú vždy na vrchu partitúry. 

Imperial march (všimnite si dirigenta) - Ukážka youtube

utorok 28. apríla 2015

Hudobné a zvukové hračky pre najmenších

Prvé pesničky a uspávanky, ktoré dieťa počuje od svojej mamy, otecka, starých rodičov alebo od súrodencov, sú láskavým vstupom do sveta hudby. Nenápadne sa pridajú pesničky z médií. Dieťa od narodenia počúva rôzne zvuky a melódie. Naučí sa rozlišovať rytmus, intonáciu aj spev od hudobných nástrojov. Malé dieťa napreduje v poznávaní sveta hudby veľmi rýchlo.

Často sa stáva, že medzi prvými hračkami, s ktorými sa dostane dieťatko do kontaktu, sa objavia hudobné a zvukové hračky. Mnohé vydávajú iba určité zvuky. Napríklad zvuky zvieratiek. Obľúbené sú mňaukanie mačičky, mékanie kozičky, dlhé múúúú kravičky, békanie ovečky, ale aj erdžanie koníka, kvíkanie prasiatka alebo rôzne iné zvuky. Autíčka, multifunkčné knižky, vozíky alebo stolíky vydávajú zvuky trúbenia, pískania, či zvončekov. Deti sa naučia rýchlo rozoznávať zvuk sanitky, hasičov alebo zvuk signalizácie na železničnom priecestí.

Veľmi milé sú napodobeniny hudobných nástrojov. Treba si dať pozor na zodpovedného výrobcu, ktorý dbá na bezpečnosť hračiek. Materiál by mal byť odolný voči nárazom, pádom, ale zároveň by mal byť zo zdravotne nezávadného materiálu. Ak vaše dieťa rado hrkoce a buchoce, pokojne mu zaobstarajte hračku v podobe hudobného nástroja alebo hračku vydávajúcu zvuky. Rozhodne sa však presvedčte, či hračka nie je nadmerne hlučná. Mnohé hračky sú také hlasné, že pri dlhšom používaní dieťaťu skôr vadia. A pravda je taká, že nielen dieťaťu :).

Kvalitné hudobné a zvukové hračky, napríklad detské piánka, klavíriky, trúbky, flauty, farmy, spievajúce kačičky, medvedíky, či autíčka sú úžasným zdrojom inšpirácie. Často sú vyrobené z overenej umelej hmoty, látiek, plyšu a z dreva. Preto neváhajte a podporte svoje dieťa pri učení hrou.

Pri opakovanom počúvaní určitých zvukov sa dieťa učí rozoznávať zvukové podnety. Pri detských pesničkách sa ľahko precvičuje rytmus. Výbornou pomôckou pri nácviku rytmu je tlieskanie do taktu alebo vytlieskavanie krátkych sekvencií. Malé deti, ktoré ešte nevedia spievať, zbožňujú riekanky a rýmovačky. Od útleho detstva radi počúvajú pesničky.

Nadané deti iste siahnu aj po naozajstných hudobných nástrojoch. Dnes sa vyrábajú aj v detských veľkostiach.

Na hudbaonline.sk je veľký výber ľudových pesničiek pre deti. Pri viacerých sú k dispozícii noty, akordy alebo video ukážky.

Stačí si kliknúť na pesničky pre deti, ľudové piesne alebo anglické pesničky.

Tu sú priame linky na niektoré z nich:

Čížiček, čížiček
Pásla ovečky
Bola babka, mala capka
Pec nám spadla 
Kočka leze dírou
a tak ďalej

Baa baa black sheep
Humpty Dumpty
Five little monkeys
Mary had a little lamb
Old MacDonald had a farm
a tak ďalej

piatok 10. apríla 2015

Šesťstrunová gitara

Španielka


Dnes sa nám zdá samozrejmosťou, že gitara má šesť strún. Ale z histórie je zrejmé, že gitara mala pôvodne menej strún. Prvé nástroje podobné gitare sa objavili na Blízkom východe približne pred 4000 rokmi. Neskôr sa vyskytli v Egypte a v Rímskej ríši. Gitara sa postupne dostala aj do ostatných krajín dnešnej Európy. Kedysi sa vyrábali gitary s dvomi, neskôr so štyrmi strunami. Šesťstrunová gitara sa ujala až koncom osemnásteho storočia. Odvtedy sa stala veľmi populárnym hudobným nástrojom. Možno si teraz myslíš, že gitara mala vždy párny počet strún. Pravdou je, že existovali aj troj a päťstrunové gitary. Niektoré gitary mali dvojité struny.

Klasickej gitare sa dodnes vraví španielka. Je to dané jej rozšírením najmä v Španielsku, kde sa gitara neodmysliteľne spája s flamencom. Názov španielka vhodne dopĺňajú mená jednotlivých gitár ako napríklad Valencia, Cordoba a podobne.

Gitara je ideálnym nástrojom pre deti, ktoré začínajú s hrou na hudobný nástroj. Gitara v detskej veľkosti (1/4, 1/2, i 3/4) sa dá kúpiť pomerne lacno. Kvalitná gitara pre potreby ZUŠ-ky sa dá zohnať aj pod 100 eur. Samozrejme, že koncertné gitary stoja výrazne viac. Výhodou pri kúpe hudobného nástroja pre deti je široká ponuka typov a dizajnov gitár. Od klasických, cez farebné až po vzorované. Pri kúpe gitary je dobré investovať aj do obalu, ktorý ochráni hudobný nástroj pred nepriaznivým počasím a pred mechanickým poškodením.

Akú gitaru máš ty?


utorok 31. marca 2015

Joseph Haydn

Joseph Haydn (1732-1809)

Skladal v období klasicizmu.
Bol to rakúsky skladateľ a spevák. Už ako mladý sa stal kapelníkom u grófa Morzina, a neskôr aj inde. Veľkú zásluhu mal na tom, že pomohol rozvoju sonáty a symfónie. Využíval a rozvíjal hlavne sláčikové kvarteto. Skladal aj opery a balet.

Ukážka youtube

Medzi jeho významné a najznámejšie diela patria:

Klavírne trio C-dur

Klavírne trio G-dur

Sláčikové kvartetá "Ruské"

Sláčikové kvarteto C dur "Vtáčie"

Husľový koncert C-dur

Violončelový koncert C dur

Violončelový koncert D dur

Hobojový koncert

Trúbkový koncert Es dur

Symfónia fis-mol "Rozlúčková"

Symfónia G-dur "Oxfordská"

Symfónia G-dur "S úderom na tympany"

Symfónia Es-dur "S vírením tympanov"

Symfónia D-dur

Oratória:

Stvorenie

Ročné obdobia

Zaujímavosť: Celým menom sa volal Franz Joseph Haydn, písal si len Joseph Haydn.

streda 18. marca 2015

DEJINY HUDBY - Klasicizmus - Veľké rozvíjanie hudby

Klasicizmus (classic) je veľký hudobný rozvoj v 18. storočí a na začiatku 19. storočia. Klasicizmus bol predchádzaný veľkým a výrazným koncom baroku, teda rokokom (to však nie je hudobné obdobie).
Raný klasicizmus bolo obdobie od roku 1770 a išlo o obdobie meniace stýly baroku na štýly klasicizmu.
Vrcholný klasicizmus bolo obdobie začínajúce v 19. storočí.
Najznámejší skladatelia klasicizmu boli: Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven Joseph Haydn.
V období klasicizmu bol typickým akordom napríklad C 9 (C; E; G; B (HES); D).


utorok 17. marca 2015

Akordy na gitaru pre začiatočníkov

Zrejme tušíš, že akordy na gitaru, ktoré nájdeš v notách alebo pri texte piesne, súvisia s písmenami, ktoré označujú základný tón akordu. Takéto označenie je veľmi praktické. Keď si osvojíš označovanie súzvukov, ľahko si vybavíš príslušný akord.

Označovanie durových akordov
Príklad: Veľké písmeno C označuje durový kvintakord. C dur vyjadruje tóny c, e, g. Podobne G dur zapísaný písmenom G znamená g, h, d. D dur vyjadrený písmenom D znamená g, fis, a.

Označovanie molových akordov
Molové akordy na rozdiel od durových dostali k veľkému písmenu ešte drobné označenie „mi“. To preto, aby sme si molový akord nepomýlili s durovým. Kedysi sa molové akordy označovali malými písmenami, ale povedzme si, že pri zápise akordov ťažko rozoznáme malé c od veľkého C.
Príklad: Molový kvintakord C mol označujeme ako Cmi. Tvoria ho tóny c, es. g.

Možno namietneš, že pri textoch piesní bývajú akordy označené aj kombináciou písmen a číslic. Áno, dobrý postreh. Číslice sa používajú na označenie intervalu. Obľúbenými sú napríklad akordy C7 (čiže  c, e, g, b), alebo D7 (d, fis, a, c1).

Príklad pesničky s durovými akordami:

Slovenská ľudová pieseň Pec nám spadla  © autor obrázku IM



C                                                                        G
Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví?
                                                          C
Starý peciar nie je doma a mladý to nespraví.

Len tak naokraj, C je tónika a G je dominanta :)

V zápisoch akordov sa k písmenu môže priradiť aj označenie „dim“, čo znamená zmenšene zmenšený septakord. Niekedy býva takýto akord označený kolečkom „o“.

A tu je pesnička „Anička, dušička“, kde si vyskúšaš aj molové akordy a spomínaný akord s označením „dim“:

Emi                    A7          D
Anička, dušička, kde si bola,
G                           D7    G
keď si si čižmičky zarosila.
G              D            Emi         H7
Bola som v hájičku, žala som trávičku,
Emi         Edim H7 Emi
duša moja, duša moja.

Gitara - obľúbený nástroj

Gitara patrí medzi hudobné nástroje, ktoré priťahujú samoukov. Hra na gitare vyzerá jednoducho a pri táboráku je neodolateľná.

Jej čaro je v jej konštrukcii. Klasická gitara má šesť strún E, A, d, g, h, e1. Prvé tri struny sú priečne vinuté. Melodická struna g môže alebo nemusí byť vinutá. Zvyšné struny h a e1 sú tenké bez vinutia. Struny bývajú nylonové alebo kovové. Nylonové sú vhodné najmä pre deti. Sú šetrnejšie a bezpečnejšie.

Samotné telo gitary sa skladá z hornej a dolnej dosky, pričom horná má typický kruhový rezonančný otvor. Gibsonky majú rezonančné otvory v tvare malého písmena f. Na doske nájdeme ešte kobylku a sedlo (strunník). Gitara má dlhý krk. V hmatníku vidíme kovové pražce. Hlava nástroja je na konci krku (kde inde by mala byť?). Od krku ju oddeľuje nultý pražec. Hlava je miestom, kde sú uchytené ladiace kolíky.

Na gitaru sa dá hrať mnohými spôsobmi. Určite poznáš brnkanie prstami alebo brnkátkom. Ďalšie základné techniky sú napríklad sklz (kĺzanie prstu), príklep, uvoľnenie (podobné ako príklep, ibaže smerom nadol). Samozrejme, že skúsení gitaristi poznajú rôzne melodické ozdoby.

Ak si začiatočník alebo samouk, určite sa budeš musieť zoznámiť s akordami a akordovými značkami. Tie potom nájdeš v notách.

Oktávy


Oktávy

Asi si už v živote počul slovo oktáva alebo slovné spojenie o oktávu vyššie či o oktávu nižšie
O čo ide?

Stručne povedané oktáva predstavuje rozsah tónov od nejakého až po „taký istý“ o oktávu vzdialený. Ak sa teda pohneme napr. od tónu C smerom nahor, prejdeme cez Cis, D, Dis, E ... až po H a nasleduje zase C, ktoré je ale o oktávu vyššie.

A keďže hudba je skrytá matematika, medzi tónmi vzdialenými o oktávu platí vzťah nielen sluchový, že tóny ladia, ale aj matematický. Tón vyšší o 1 oktávu má presne 2-násobnú frekvenciu oproti základnému tónu a samozrejme tón nižší o 1 oktávu má frekvenciu polovičnú. 

Možno vieš, že zvuk je vlastne vlnenie, ktorého jedna z vlastností je frekvencia (alebo po slovensky kmitočet), ktorá hovorí, koľko kmitov sa uskutoční za 1 sekundu. Čím je frekvencia vyššia, tým vyšší tón naše ucho vníma.

Hudobne sú oktávy pomenované nasledovne: 
základná je tzv. jednočiarkovaná, po nej smerom nahor ide 2-čiarkovaná, 3-čiarkovaná až po 5-čiarkovanú. Smerom nadol od 1-čiarkovanej je oktáva malá, potom veľká, potom nasleduje kontra a pod ňou subkontra.

Niektoré nástroje majú zvuk veľmi hlboký a ich doménou sú oktávy veľká, či kontra (napr. fagot, či kontrabas – ten má kontra už aj v názve), iné zase majú zvuk vysoký a pohybujú sa vo viac čiarkovaných oktávach – napr. flauta. Sú ale aj nástroje (ale nie je ich veľa), ktoré pokrývajú široký rozsah oktáv. Od extrémnej oktávy subkontra až po 4 či 5-čiarkovanú. Sem patrí napr. klavír. 

Pre presnú predstavu o tónoch a ich frekvenciách uvádzame, že základný tón pre symfonický orchester je tzv. komorné A, čo je vlastne jednočiarkované A a má frekvenciu 440 Hz (440 kmitov za sekundu). To znamená, že o 1 oktávu nižšie malé A má frekvenciu 220 Hz a dvojčiarkované A zase frekvenciu 880 Hz. Viac podrobností o tónoch a ich frekvenciách nádeš v časti Hudba a matematika.

Ešte sa budeme venovať aj vlastnosti tónu (sila, farba...).

sobota 14. marca 2015

Johann Sebastian Bach

Johann Sebastian Bach (1685-1750)

Skladal v období baroku.
Bol to nemecký skladateľ, organista a čembalista. Pôsobil najmä vo Weimare alebo v Lipsku. Jeho diela a štýl vplývali aj na jeho 20 detí. Okrem komponovania a koncertov pomohol hudobnej náuke. Vymyslel nový štýl hrania na organ a učil používať palec na hranie ako plnohodnotný prst.

Medzi jeho najznámejšie diela patrili: Omša h-mol, Vianočné oratórium, Jánove a Matúšove pašie, 6 branderburských koncertov, Tokáta a fúga d-mol, 13 klavírnych koncertov a Temperovaný klavír.

Bližšie údaje: Zomrel v Nemecku.

Tokáta a fúga d-mol:

Ukážka youtube



Ukážka youtube

Antonio Vivaldi

Antonio Vivaldi (1678-1741)

Skladal v období baroku.
Narodil sa v Benátkach. Veľmi rýchlo získal uznanie ako skvelý huslový virtuóz. Vivaldi sa zaslúžil o  vznik sólového koncertu. Jeho sólové koncerty mali 3 časti: 1. rýchlu, 2. pomalú, 3. rýchlu. Zložil viac ako 400 sólových koncertov.

Medzi jeho najznámejšie 4 sólové koncerty patrili koncerty s názvom Štyri ročné obdobia (ukážka nižšie). Napísal aj viac ako 50 opier (napr. Argippo), a mnoho husľových sonát. Má aj koncerty pre flautu, fagot, trúbku a violončelo.

Bližšie údaje: Antonio Vivaldi bol aj huslista, pedagóg a aj kňaz. Zomrel vo Viedni v Rakúsku.


Štyri ročné obdobia:

Ukážka youtube


Opera Argippo:

Ukážka youtube

piatok 13. marca 2015

Claudio Monteverdi

Claudio Monteverdi (1567-1643)

Skladal v období baroku a renesancie.
Bol to taliansky skladateľ. Najskôr komponoval hlavne kantáty a potom opery. Medzi jeho najznámejšie opery patria: Orfeus, Odyseus a napríklad Návrat Odysea. Posledné roky svojho života pôsobil v Benátkach, kde bola v roku 1637 postavená 1. verejná budova pre operné predstavenia.

Zaujímavosť: Ako prvý vymyslel a použil tzv. tremollo a pizzicato.

Ukážka youtube

DEJINY HUDBY - Barok - objav harmonickej vety

Barok (nie baroko) je štýlové obdobie rozvíjajúce hudbu v celej strednej Európe. Trval od začiatku 17. storočia do polovice 18. storočia. Barok sa rozvíjal rýchlejšie a mocnejšie ako renesancia. V baroku vznikli nové hudobné druhy: sonáta, kantáta, veľký koncert, sólový koncert, opera a oratórium (ďalej nájdené tieto pojmy v menovke slovníček). Začali sa používať aj tzv. septakordy.

V baroku pôsobili skladatelia ako napríklad: Claudio Monteverdi, Antonio Vivaldi alebo tiež Johann Sebastian Bach.


Tu je ukážka barokovej hudby:

Ukážka youtube

nedeľa 8. marca 2015

Detské hudobné nástroje

Deti inklinujú k hudbe od útleho detstva. Hudba sa stáva súčasťou ich života. Pôsobí na ich pozornosť, predstavivosť, pamäť. Rozvíja ich spontánny prejav. Ideálnym prostriedkom rozvoja hudobnej inteligencie u malých detí je pohyb spojený s hudbou.

Už odmalička deti obľubujú riekanky, vyčítanky, rečňovanky, uspávanky, detské a ľudové pesničky. Intenzívne vnímajú melódiu a rytmus. Ľahko rozlíšia piesne a inštrumentálne (nástrojové) skladby. S radosťou spoznávajú hudobné nástroje.

Medzi prvé detské nástroje patria perkusie. Najobľúbenejšie sú: tamburína, maracas (ľudovo nazývané aj rumba gule), jingles (zvončeky) a claves (drevené paličky). K populárnym nástrojom patria aj xylofóny a zvonkohry.

Pre malých muzikantov sa vyrábajú zmenšené veľkosti hudobných nástrojov. V obchodoch s hudobnými nástrojmi dostať kúpiť detské verzie viacerých nástrojov. Konkrétny typ (prípadne veľkosť) je dobré konzultovať v Základnej umeleckej škole (ZUŠ-ke) alebo so skúseným predajcom.

Detské gitary
* 1/4 a 1/2 gitary (približne od 6-tich rokov), 3/4 gitary (približne od 9-tich rokov), 4/4 klasické gitary (približne od 12-tich rokov veku dieťaťa). Pre deti sú vhodnejšie gitary s nylonovými strunami, pretože sú šetrnejšie k detským prstom. V ZUŠ-ke sa väčšinou používa klasická španielska gitara.

Detské klávesy
* napríklad 32 minikláves, 44 minikláves, 61 kláves (pre školákov)

Detské digitálne piána
* napríklad 25 miniatúrnych kláves

Detské akordeóny
* napríklad 60-basový akordeón, 72 -basový akordeón atď.

Detské husle
* 1/4 husle, 1/2 husle, 3/4 husle

Detské zobcové flauty
* napríklad sopránová zobcová flauta s barokovým prstokladom s ladením C

Detské bicie a perkusie
* napríklad tamburína, rámový bubon, bongo triangel od veľkosti 6"

Xylofóny a zvonkohry
* napríklad pestrofarebný s plastovými paličkami

Častá otázka: V hračkárstve alebo v obchode s hudobnými nástrojmi?

Mnoho detských hudobných nástrojov sa dá kúpiť aj v hračkárstve. Je však na zváženie, či je lepšie kúpiť dieťaťu jednoduchú hračku alebo skutočný hudobný nástroj, pretože ceny sa v niektorých prípadoch takmer nelíšia. Plastová hračka je vhodná pre malé detičky, školáci ocenia naozajstný nástroj. Samozrejme, že pre pokročilejších hráčov je vždy lepší originálny nástroj, hoci ten sa už predáva za vyššiu cenu.

Výbornou alternatívou sú pútavé a originálne hudobné nástroje z dreva, hoci sa radia medzi hračky. Môže ísť o drevené píšťalky, kaskanety, rapkáče, rumbagule, roľničky, tamburíny, hrkálky. Na našom trhu je pomerne široký výber od spoľahlivých výrobcov.

Detské hudobné nástroje sú vo svojej podstate zároveň edukatívne hračky, interaktívne hračky, ako aj učebné pomôcky. Mnohí rodičia poznajú základnú sadu detských rytmických nástrojov pod názvom Orffove hudobné nástroje. Tie nesú meno po nemeckom skladateľovi a pedagógovi, Carlovi Orffovi (1895 - 1982), ktorý sa snažil o novú hudobnú koncepciu vzdelávania detí. Orffove nástroje sú najmä zvonkohry, xylofóny, metalofóny a drobné bicie nástroje. Často sa používajú so zobcovou flautou.

sobota 7. marca 2015

Giovanni Palestrina

Giovanni Palestrina (1525 - 1592)

Skladal v období renesancie.
Bol to taliansky skladateľ a organista. Pôsobil na pápežskom dvore. Napísal okolo 950 skladieb (4-12 hlasných).
Najznámejšie dielo je omša pre pápeža Marceliho.

Bližšie údaje:
Giovanni Palestrina čítaj [Džovani Palestrína].
Zaujímavosť: Od narodenia sa nevolal Giovanni Palestrina. Meno Palestrina si dal po svojom rodnom mestečku.

Ukážka youtube

Josquin Desprez

Josquin Desprez (1450-1521)

Skladal v období renesancie.
Bol to nizozemský skladateľ (dnešné Holandsko).
Hudbu študoval v Paríži. Pôsobil najmä v Miláne a v Ríme.
Medzi jeho najznámejšie diela patrilo 9 veľkých kníh viachlasných omší a motet.

Bližšie údaje:
Josquin Deprez čítaj [Žoské Depré].
Zaujímavosť: V Ríme bol členom pápežského zboru.



Ukážka youtube

DEJINY HUDBY - Renesancia - znovuzrodenie

Renesancia (v preklade z mnohých jazykov znovuzrodenie) je obdobie rozvíjajúce hudbu v celej strednej Európe.  Trvala od skorej talianskej renesancie (14. storočie) až do 16. storočia v ostatných krajinách. Na Slovensku bola renesancia najviac uznávaná okolo 15. storočia. Je pravda, že v niektorých krajinách, ktoré renesanciu milovali, trvala v rámci posledných dozvukov až do 17. storočia.

Známi skladatelia v renesancii boli napríklad Josquin Desprez (čítaj [Žoské Depré]), Orlando di Lasso alebo Giovanni Palestrina (čítaj [Džovani Palestrína]). Viac informácií o týchto skladateľoch v príslušných príspevkoch.

Tu je ukážka renesančnej hudby:

Ukážka youtube

piatok 6. marca 2015

Doprovod

Veľa ľudí alebo detí chce vedieť hrať na hudobný nástroj. Ako prvú vec sa deti učia hrať melódiu. Je to základ. Ak si aj ty chceš zahrať nejakú melódiu, v menovke Ľudové piesne ich nájdeš. Keď si však chceš zahrať k melódii aj doprovod, tak musíš vybrať správnu formu. Jednou z najľahších foriem je napríklad príslušný akord. Krajšou formou striedania doprovodu sú tzv. harmonické funkcie. Do základných harmonických funkcí patrí Tónika, Subdominanta a Dominanta (v notách ozn. T, S, D).

Ako ich zahrať? Jednoducho! Keď poznáš stupnicu, lepšie povedané tóninu, v ktorej hráš, tak dokážeš aj toto. Pre príklad zvolím jednoduchú stupnicu C-dur. Tónický kvintakord sa nachádza na 1. tóne stupnice, to znamená, že tónický kvintakord od C-duru je C-dur (C, E, G).

Klávesy C, E, G, kvintakord C-dur  © autor IM



Subdominanta vždy leží na 4. tóne stupnice. Štvrtý tón je F, teda subdominantný kvintakord bude F-dur (F, A, C). Dominantný kvintakord leží na 5. tóne stupnice. Teda to bude G-dur (G, H, D). Dá sa to riešiť aj spôsobom, ktorý je spomenutý v tomto príspevku. Teda subdominanta o jedno "nižšie", dominanta o jedno "vyššie".

Pre skrášlenie doprovodu sa často používajú dominantné septakordy, ale to až nabudúce.

utorok 3. marca 2015

Ako sa naučiť noty - základ

"Musíš sa naučiť noty." To je veta, ktorú počuje začiatočník pri hre na klavír naozaj často. A treba povedať, že je to pravda. Bez nôt sa hrá ťažko.

Nota označuje dĺžku a výšku tónu. Dĺžky nôt a pomlčky si pozri tu. Krátka informácia o notovej osnove je tu. Keď si to prečítaš, vráť sa k tomuto textu. Tu sa naučíš, ako sa zapisujú noty do notovej osnovy.

Takže poďme sa pozrieť ako sa naučiť noty. Toto je základ.

Noty pre klavír sa zapisujú do notovej osnovy podľa výšky tónu. Každá nota má svoje miesto. Na začiatku osnovy sa píše kľúč, podľa ktorého vieme, ako čítať noty. Okrem kľúča tu môžu byť aj posuvky (krížik alebo béčko) - detaily nájdeš v tomto príspevku.

Noty v notovej osnove © autor IM
Toto je ukážka zápisu nôt od noty c. Tá leží na pomocnej čiarke pod notovou osnovou. Na obrázku sú tieto noty: cdefgah, c. Správne by sme ich mali zapísať takto: c1d1e1f1g1a1h1, c2. Tieto noty sa hrajú na bielych klávesoch. To preto, že v zápise neboli krížiky ani béčka.

Teraz sa pozrieme na zápis začiatku skladby od J. S. Bacha. 

Zápis nôt © autor obrázku L.A.M.
Na obrázku je vidno notový zápis pre pravú a ľavú ruku. Pravá ruka má husľový kľúč. Ľavá basový kľúč. V pravej ruke je v prvom takte šesnástinová pomlčka. Potom nasleduje nota c1, d1, e1, f1, d1, e1, c1, g1, c2, h1, c2

Asi si všimneš, že noty sa označujú písmenami zo začiatku abecedy. Ak by sme začali notou a, potom by postupnosť vyzerala takto: a, b, c, d, e, f, g. U nás sa však namiesto písmena b, používa písmeno h, preto naša postupnosť je a, h, c, d, e, f, g, alebo v klasickom tvare od c, teda c, d, e, f, g, a, h. V niektorých krajinách, napríklad v USA, sa používa stále písmeno b

Toľko teórie by zatiaľ stačilo. Skús si precvičiť noty na jednoduchej ľudovej piesni Pec nám spadla.

Slovenská ľudová pieseň Pec nám spadla  © autor obrázku IM

Zaspievaj si a zahraj si ľudovú pesničku Pec nám spadla
Tu je text: 
Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví?
Starý peciar nie je doma a mladý to nespraví.

Teraz ju zahraj a pritom správne pomenuj noty. Ideme? Pre jednoduchosť a prehľadnosť vynecháme v popise nôt číslice g1, e1, atď.
Takže prvý riadok hráme takto: g, e, e, e, g, e, e, e, g, g, a, g, g, f, f. Všetky noty v prvom riadku sú štvrťové. Posledná je polová.
Druhý riadok hráme takto: f, d, d, d, f, d, d, d, f, f, g, f, f, e, e. Druhý riadok má tiež štvrťové noty, okrem poslednej. Tá je polová.

Super. Tu je ďalšia ľudová pieseň Lietala si lastovička.

Slovenská ľudová pieseň Lietala si lastovička  © autor obrázku IM

Už vieš, čo ťa čaká. Najprv si pesničku Lietala si lastovička zahraj a zaspievaj.
Tu je text:
Lietala si lastovička, lietala,
že sa ona neba, zeme, týkala.
Priletel k nej krahulíček, čierny vták:
Či sa budeš lastovička vydávať?
Budem sa ja, krahulíček, vydávať,
keď sa bude suchý javor zelenať.

Teraz ju zahraj a pritom správne pomenuj noty. Ideme? Pre jednoduchosť a prehľadnosť opäť vynecháme v popise nôt číslice c1, d1, atď.
Takže prvý riadok hráme takto: c, d, e, e, f, e, d, c, f, e, d. Prvé dva takty obsahujú iba štvrťové noty. Tretí takt má dve polové noty. Štvrtý takt má jednu polovú notu a jednu polovú pomlčku. 
Druhý riadok hráme takto: c, d, e, e, f, e, d, f, e, d, c. Prvé dva takty obsahujú iba štvrťové noty. Tretí takt má dve polové noty. Štrvtý takt má jednu polovú notu a jednu polovú pomlčku. To znamená, že dĺžky nôt sú v obidvoch riadkoch rovnaké. Výšky nôt sa však v riadkoch líšia.

Dobre. Toto je základ. Čítanie z nôt je potrebné cvičiť tak často, ako sa dá. Pri hraní skladby nie je čas na "študovanie" výšky tónu.

Tu nájdeš trochu viac:

Ako sa naučiť noty / 1. lekcia
Ako sa naučiť noty / 2. lekcia
Ako sa naučiť noty / 3. lekcia

pondelok 2. marca 2015

Akordeón alebo harmonika?

Akordeón (ľudovo povedané aj harmonika) patrí medzi tzv. jazýčkové nástroje.

To znamená, že tón sa vytvára pomocou jazýčkov. Tie sa rozochvievajú prúdiacim vzduchom vychádzajúcim z mechu typickej "harmonikovej" štruktúry po stlačení príslušnej klávesy. Štruktúra mechu umožňuje jeho rozťahovanie a stláčanie. Konštrukcia nástroja je taká, že zvuk vychádza ako pri vyfukovaní, tak aj nafukovaní mechu.

Klasický akordeón vydáva rovnaký zvuk pri rozťahovaní mechu, aj pri jeho stláčaní. Existuje však aj taký, ktorý pri rozťahovaní mechu vydáva iný tón ako pri jeho stláčaní. Takému sa hovorí heligónka. Takýto akordeón (heligónka) má spravidla "gombíky" pre obe ruky (pre pravú ruku bývajú väčšie), kým klasický akordeón má pre pravú ruku bežné klávesy (podobné ako na klavíri). Pravou rukou sa bežne hráva melódia, ľavou basy.

Usporiadanie gombíkov pre ľavú ruku je iné, ako rozloženie kláves pre pravú ruku. Základný rad je druhý rad, pričom základným gombíkom je gombík C. Ten má malú priehlbeninu, aby sa dal ľahko nahmatať, pretože hráč na akordeón na ľavú ruku nevidí. Akordeón je totiž dosť veľký nástroj. Gombíky nad ním sú usporiadané podľa kvintového kruhu a gombíky pod ním podľa kvartového kruhu. Mriežkou sú ozančené gombíky E a As (prípadne ešte Gis a Fes). O kvintovom a kvartovom kruhu sa dozvieš viac v samostatnom príspevku.

Gombíky v prvom rade hrajú tiež samostatné tóny. Oproti gombíkom v druhom rade sú posunuté o 2 celé tóny vyššie. Tiež sú usporiadané v kvintovom/kvartovom kruhu. Takéto usporiadanie má jednu zaujímavú vlastnosť. Každá durová stupnica bez ohľadu na to, či je to napr. C-dur (na klaviatúre pravej ruky sa hrá len na bielych klávesách a je teda ľahká) alebo napr. Fis-dur (tá má 6 krížikov a je pomerne ťažká) sa na gombíkoch ľavej ruky hrá úplne rovnakým prstokladom. Stačí začať od príslušného tónu. To isté platí aj pre molové stupnice. Jeden prstoklad pre všetky. To je super. 

Určite chceš vedieť, načo sú tam zvyšné gombíky v ďalších radoch, však? V treťom rade sú durové akordy. Stlačí sa gombík a zaznie celý akord. Praktické. Vo štvrtom rade sú molové akordy. V piatom rade sú septakordy, ktoré dokážu hudbu príjemne ozvláštniť. Vyskytuje sa ešte ďalší rad a ten obsahuje zmenšené septakordy.

Pre deti, ktoré sa začínajú učiť hrať, existujú malé akordeóny. Tie majú 60 gombíkov pre ľavú ruku. Hovorí sa im 60 basové. Štandardne veľké nástroje sú 80-basové, 96-basové, príp. 120-basové.

Akordeóny bývajú častokrát viachlasné. Znamená to, že na jeden tón je použitých niekoľko jazýčkov. Napr. 4-hlasný akordeón má 4 jazýčky. Dva v tej istej oktáve (naladené tak, aby vydávali mierne zvlnený tón - tzv. tremolo).

Jeden o oktávu nižšie a jeden o oktávu vyššie. Viac jazýčkov na 1 tón umožňuje rôzne kombinácie farby tónov, ktoré sa prepínajú registrami. Tie zakrývajú alebo odkrývajú príslušné jazýčky. Od jedného až po všetky štyri. Ako vidno, akordeón je dobre premyslený hudobný nástroj.