hudbaonline 728x15

Zobrazujú sa príspevky s označením Hudobná náuka. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Hudobná náuka. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 12. marca 2017

Ako sa naučiť noty / 4. lekcia

Noty treba cvičiť pravidelne. Najlepšie každý deň. Najprv sa venuj notám, ktoré príliš netrčia z notovej osnovy. Až potom sa začni učiť noty z ďalších oktáv.

Na precvičenie Ti ponúkam super jednoduchú pesničku. Túto zvládneš hneď na prvý pokus. Volá sa Moja mamka niečo má. Ide o pesničku, ktorá sa začína notou c1. Pozri sa na obrázok a zahraj notu c1.

Kláves C © autor obrázku IM


Vieš kde máš začať, ideme. Pre jednoduchosť budem písať noty veľkými písmenami:

Prvý riadok: C, D, E, F, G, A, G, G, A, G
Druhý riadok: G, A, G, F, E, D, C, C, D, C.

Noty © autor obrázku IM


Vidíš, že to ide ľahko. Táto pesnička sa dá zahrať jedným prstom. Keď ju budeš vedieť zahrať naspamäť, tak sa znova pozri na noty a čítaj ich bez hrania. Uvedomuj si pozície nôt v notovej osnove.

Aká by to bola pesnička bez textu? Tu je text:
Moja mamka niečo má, niečo má, schovala to do sena, do sena.
A to boly orechy, orechy, bolo ich tam dva mechy, dva mechy.
A ja som ich vyhľadal, vyhľadal,
keď som koňom seno bral, seno bral.

Zopár otázok na precvičenie:

Akou notou začína pesnička?
Akou notou končí pesnička?
Vidíš, aký rovnaký prvok sa využíva v poslednom takte v prvom i v druhom riadku?
Aké noty sú v tejto pesničke?
Ako sa volá kľúč na začiatku notovej osnovy?
Aký takt je uvedený v predznamenaní?

Odpovede:

Akou notou začína pesnička? Notou c1
Akou notou končí pesnička? Notou c1
Vidíš, aký rovnaký prvok sa využíva v poslednom takte v prvom i v druhom riadku? Vzostup a pokles g1, a, g1, resp. c1, d1, c1.
Aké noty sú v tejto pesničke? Štrťové a osminové.
Ako sa volá kľúč na začiatku notovej osnovy? Husľový.
Aký takt je uvedený v predznamenaní? Dvojštvrťový.
Vidíš, ako ti to už ide? Paráda.

Ako sa naučiť noty / 1. lekcia
Ako sa naučiť noty / 2. lekcia
Ako sa naučiť noty / 3. lekcia

nedeľa 10. apríla 2016

Zvukové formáty WAV, MP3, OGG, AC3, AAC, MIDI

Zvukové formáty WAV, MP3, OGG, AC3, AAC, MIDI


Výber zvukového formátu


Pri spracovaní hudby bežne narážame na otázku, aký typ zvukového formátu je pre nás najvhodnejší. Záleží nám viac na kvalite alebo na veľkosti súboru? Nie vždy je ľahké nájsť optimálne riešenie. Každý užívateľ chce niečo iné. Preto vzniklo toľko rôznych formátov.
Pre laikov je určite zaujímavé dodať, že zvukový formát vyberáme kvôli spracovaniu, teda digitalizácii zvuku. Zvuk, ako je známe, je vlnenie. A aby sme ho mohli zaznamenať v počítači, musíme ho tzv. digitalizovať – teda zmeniť na jednotky a nuly, pretože počítače pracujú práve s nimi. Princíp je taký, že spomenuté vlnenie, resp. vlnu si „rozsekáme“ na množstvo tenučkých „slížikov“ a jednotlivým slížikom podľa ich dĺžky priradíme čísla. Ak čísla zase naspäť poskladáme, dostaneme pôvodnú vlnu. V praxi je to trošku zložitejšie, ale detaily teraz riešiť nepotrebujeme.

Pozrime sa teda bližšie na najbežnejšie zvukové formáty, ich plusy a mínusy.

WAV - veľmi rozšírený formát


Najbežnejším zvukovým formátom je WAV. Ako vidno, jeho názov je odvodený z anglického slova vlna (wave). V podstate ide o čistý záznam čísiel popísaný vyššie. Tento formát predstavuje plnú kvalitu (všetky zdigitalizované údaje sa zaznamenajú). Keďže sa údaje zaznamenávajú tak, ako idú, teda jeden za druhým, vzniká problém s veľkosťou takéhoto súboru. Formát WAV sa hodí na záznam zvuku, ktorý sa bude ešte ďalej spracovávať, keďže počítač a digitálne formáty ponúkajú široké možnosti úpravy. Príkladom môže byť úprava hlasitosti, odstránenie šumu, praskania LP platní, úprava frekvenčej charakteristiky (napr. zvýraznenie basov, či iných frekvenčných oblastí) a pod. Výsledný zvuk je ale vhodné nakoniec previesť do nejakého úspornejšieho formátu.

Komprimované formáty


Úspornejšie formáty sú tzv. komprimované a v zásade rozoznávame formáty so stratovou a bezstratovou kompresiou.

Bezstratové FLAC a APE


Bezstratová kompresia znamená, že zvuk zostáva naďalej v plnej kvalite, ale veľkosť súboru je menšia. Bežne cca polovičná oproti formátu WAV. Typickými prestaviteľmi tejto kategórie formátov sú napr. FLAC alebo APE. Pýtate sa, ako je možné stlačiť veľkosť súboru na polovicu bez toho, aby z neho zmizla čo i len jediná jednotka či nula? Jednoducho. V praxi sa totiž ukázalo, že je ďaleko úspornejšie zaznamenávať nie jednotlivé čísla – tzv. vzorky zvuku, ale ich zmenu oproti predchádzajúcej vzorke. Informácia je to tá istá (s trochou počítania), ale objem ukladaných dát je výrazne nižší. Dajú sa použiť ešte iné triky a objem sa tak celkovo zmenší o zhruba spomínanú polovicu.

Geniálna komprimácia na MP3


Existuje ale ešte aj iná kompresia – ako sme už naznačili – a to stratová. Ukázalo sa totiž, že náš sluch nie je dokonalý a dá sa pomerne ľahko oklamať (podobne ako zrak – aj pohyblivý film v televízii nie je v skutočnosti nič iné, len za sebou púšťané nehybné obrázky, ktoré ak sú premietané  v dostatočne rýchlom slede za sebou, vytvárajú ilúziu plynulého pohybu). A presne takúto nedokonalosť nášho sluchu využívajú stratové kompresné formáty. Najväčšou výhodou kompresných formátov je ich výrazne menšia veľkosť pri zanedbateľnom či dokonca nepostrehnuteľnom poklese kvality. Jedným z prvých a najpoužívanejších komprimovaných formátov je formát MP3. Ten dokáže stlačiť pôvodnú veľkosť súboru až na jednu desatinu, pričom sluchom len ťažko poznáme rozdiel oproti pôvodnej nahrávke.

Stratové kompresné formáty spravidla reprezentujú širokú škálu môžností v závislosti od dátového toku (tzv. bitrate) – čím je vyšší, tým je zvuk kvalitnejší ale súbor väčší. A naopak. Takže vlastne povedať, že napr. MP3 formát je nekvalitný nie je celkom v poriadku, veľmi záleží práve od použitého dátového toku. Kým súbor s dátovým tokom napr. 32 Kbit/s znie naozaj ako zvuk z telefónu (bez basov a výšok), tak zvuk v tom istom formáte MP3 ale s dátovým tokom napr. 192 Kbit/s znie naozaj na nerozoznanie od originálu. Dátový tok je asi najpodstatnejší parameter u MP3 súboru, ale určite nie jediný. Nezanedbateľný vplyv má aj kvalita tzv. kodeku (to je ako ten-ktorý kódovací program pracuje) a v neposledom rade tiež napr. to, či je dátový tok konštantný (nemenný) alebo variabilný (premenlivý). Ako už iste tušíte premenlivý dátový tok dáva možnosť tam, kde to nie je treba (napr. v tichších pasážach) použiť menej informácií a naopak tam, kde je to potrebné, ušetrené informácie pridať, čím sa celkový dojem z kvality zlepšuje.

OGG, AC3, AAC - zvuk filmu


V stručnosti spomenieme, že podobne ako MP3, existuje množstvo aj iných stratových formátov, ako napr. OGG (Vorbis), AC3 či AAC. Posledné 2 menované sa často používajú na záznam filmového zvuku, občas dokonca nie len 2-kanálového (stereo), ale aj priestorového – typicky 6-kanálového zvuku. V  súvislosti s priestorovým zvukom sa používa aj označenie Dolby Digital či DTS (Dolby Theatre System).

Všetky uvedené formáty slúžia na zachytenie zvuku presne tak, ako ho poznáme z bežného života – teda nielen hudby, ale aj reči alebo zvukov zvierat, či akýchkoľvek iných zvukov.

Digitálna tvorba v MIDI


Existuje ale ešte jeden špeciálny formát, ktorý slúži len na záznam hudby a to spôsobom úplne odlišným od vyššie popísaného. Tento formát sa nazýva MIDI (niektoré takéto súbory majú príponu MID).
Súbory vo formáte MIDI nezaznamenávajú zdigitalizovaný zvuk, ale zdigitalizovaný spôsob tvorby  zvuku – typicky hudby. Ak teda pripojíme napr. klávesový nástroj (tzv. synťák) s MIDI rozhraním k počítaču (tiež s MIDI rozhraním) a zahráme nejakú pesničku, počítač si uloží informácie o tom, aký nástroj (register) sme mali nastavený, ako silno a ako dlho bola ktorá klávesa stlačená a pri opätovnom prehrávaní vlastne pôvodný zvuk na základe týchto informácií vygeneruje. Ak namiesto pôvodného klávesového nástroja použijeme iný alebo necháme, aby nám zvuk prehrala zvuková karta v počítači, nemusí byť (a ani nebude) výsledný zvuk úplne rovnaký (identický) s pôvodným zvukom. Ale bude samozrejme veľmi podobný.
Súbor MIDI patrí medzi veľmi úsporné formáty, čo do veľkosti (je zrejmé, že tých informácii je oproti rozkúskovanému zvuku, čo býva typicky niekoľko desiatok tisíc vzoriek za sekundu, omnoho omnoho menej).

Pre lepšiu predstavu uveďme zopár typických príkladov. Jedna pieseň vo formáte MIDI má napr. 20 KB. Tá istá pieseň zaznamenaná vo formáte MP3 s dátovým tokom 128-192 Kbit/s môže mať 4 až 6 MB (t.j. cca 250 krát viac). A súbor v nekomprimovanom formáte WAV (systém CD audio používa dátový tok 1,4 Mbit/s (cca 1 400 Kbit/s)) by mal až cca 50 MB. Z uvedneého je jasné, prečo sa v prenosných prehrávačoch uchytili komprimované formáty. Pri dostatočnom dátovom toku je ich kvalita stále veľmi dobrá a je rozdiel, či si do prehrávača s kapacitou napr. 8 GB dokážete nahrať 10 alebo 100 albumov svojej obľúbenej hudby.

A prečo sa vlastne nepoužívajú MIDI prehrávače, ktoré by boli extréme úsporné? Pretože by nedokázali reprodukovať ľudský hlas a spev. Ľudia na rozdiel od klávesových nástrojov digitálny výstup nemajú. A navyše rozdiel vo farbe zvuku medzi 2 klavírmi je určite menší ako napr. medzi farbou hlasu Michaela Jacksona a Madonny :-). Takže ako vidno, nie je jedno, aký zvukový formát použijete.

Autor príspevku: VM

pondelok 4. januára 2016

Ako sa naučiť noty / 3. lekcia

Ako sa naučiť noty / 3. lekcia


Ak sa chceš naučiť noty na klavír, husle, flautu alebo iný hudobný nástroj rýchlo a ľahko,  cvič pravidelne. Trocha snahy sa samozrejme vyplatí. Čoskoro si budeš môcť zahrať svoju obľúbenú skladbu alebo pesničku z nôt. Zober si noty pre začiatočníkov alebo si nájdi na internete noty zadarmo a čítaj si jednotlivé noty. Samozrejme, že najľahšie sa čítajú noty kratších skladbičiek v jednoduchej úprave. 

Začiatočníkom a pre tým, ktorí sa radi pochvália nejakou skladbičkou behom chvíľky, navrhujem využiť zápis slovenskej ľudovej piesne. Najprv si vyber takú, kde v predznamenaní (na začiatku riadku) nie sú krížiky alebo béčka. Takúto skladbičku si môžeš pri troche šikovnosti zahrať už o pár minút.

Pozri sa napríklad na pieseň Zjedzte ma, vĺčky zjedzte. Tu sú noty:

Noty © autor obrázku IM


Ako vidíš, na začiatku je husľový kľúč. Pesnička je zapísaná v dvojštvrťovom takte.

Poď čítať noty (pre zjednodušene vrav noty bez číselného označenia - teda g, nie g1). Správne riešenie ti zapíšem veľkými písmenami pre ľahšie čítanie.

Prvý riadok: G, G, G, E, G, C, C

Druhý riadok: A, A, A, A, F, A, G, G

Tretí riadok: C, G, C, G, E, G, C, E (v riadnom zápise by bolo c2, g1 atď.)

Štvrtý riadok: F, D, F, D, H, D, C, C (v riadnom zápise by bolo f1, d1, f1, d1, h, d1, c1, c1)

Noty v jednotlivých riadkoch si prečítaj opakovane, aby sa ti ľahšie hralo. Ak ti niektorá nota robí ťažkosti, zapíš si pod ňu príslušné písmeno. Nepíš si však písmená pod všetky noty, lebo sa noty nenaučíš, iba zlenivieš.

Tak a teraz môžeš prejsť k hre podľa nôt. Začni na označenej klávese.


Začni na označenej klávese © autor obrázku IM

V prvom riadku sa vyskytujú iba tri rôzne noty. Najprv zahraj tri krát G, potom E, G a na záver dva krát C. Pozor na dĺžku nôt. V osnove vidíš štvrťové a osminové noty. Osminové noty majú polovičnú dĺžku v porovnaní so štvrtinovými. Keďže ide o veselú a hravú pesničku, noty hraj krátko.


Klávesy C E G © autor obrázku IM

Tak, čo na to vravíš? Super! Oplatilo sa naučiť sa noty, však?
V cvičení nôt pokračuj vytrvalo ďalej. Väčšina skladieb je náročnejšia a vyžaduje dôkladnú znalosť nôt.

Predošlé lekcie:
Ako sa naučiť noty / 2. lekcia
Ako sa naučiť noty / 1. lekcia

Nasledujúca lekcia:
Ako sa naučiť noty / 4. lekcia

štvrtok 31. decembra 2015

Ako sa naučiť noty / 2. lekcia

Ako sa naučiť noty / 2. lekcia


Kto chce poznať noty, nemôže zabúdať na kľúče. Na začiatku osnovy je vždy kľúč. Najznámejšie kľúče sú dva: husľový a basový.

Husľový kľúč - nazýva sa aj G kľúč. Meno dostal podľa linajky, od ktorej kreslíme husľový kľúč. Tam leží nota g1. Používa sa najmä pre husle, ale aj pre klavír a ďalšie nástroje.
Noty na obrázku v prvom riadku sú c1, e1, g1.


Basový kľúč - nazýva sa aj F kľúč. Jeho meno pochádza z linajky, kde leží nota f. Pri basovom kľúči vpravo sú dve bodky. Jedna nad a druhá pod spomínanou linajkou. Basový kľúč umožňuje zapísať nižšie tóny.
Noty na obrázku v druhom riadku sa nazývajú c, e, g.

Husľový a basový kľúč © autor obrázku IM


A teraz jednoduchá mnemotechnická pomôcka pre rozlišovanie nôt v husľovom a basovom kľúči.

Husľový kľúč: 
Nota c1 leží na prvej pomocnej čiare pod notovou osnovou.


Basový kľúč: 
Nota c1 leží na prvej pomocnej čiare nad notovou osnovou.

Nota c1 v husľovom a basovom kľúči © autor obrázku IM

Ako vidno, basový kľúč je vhodný na zápis nižších tónov a husľový kľúč na zápis vyšších tónov. Začiatočníci si rýchlejšie osvoja čítanie nôt s husľovým kľúčom. Čítanie nôt v basovom kľúči vyžaduje viac cviku. 

Veľa hudobníkov si pri basovom kľúči spočiatku predstaví notu o dve pozície vyššie a o oktávu nižšie. Čítaj noty v basovom kľúči podľa tejto nápovedy a postupne sa nauč pozície jednotlivých nôt. Uvidíš, že to pôjde celkom ľahko.

streda 30. decembra 2015

Ako sa naučiť noty / 1. lekcia

Ako sa naučiť noty / 1. lekcia


Naučiť sa čítať noty na klavír nie je také ťažké, ako to niekedy vyzerá. NOTY nie sú TONY, ale skrývajú TÓNY. Preto sa teraz poď pozrieť na zopár nôt. Chce to iba trochu trpezlivosti a cviku.

Každý začiatočník by sa mal najprv naučiť zopár základných vecí.

Notová osnovapäť čiar. To sú tie dlhé vodorovné linajky. Na začiatku notovej osnovy sa zapisuje kľúč a ďalšie údaje. Zopár zaujímavostí o notovej osnove nájdeš tu.

V prvej lekcii sa budeme venovať čítaniu nôt. Dĺžky nôt sme rozobrali v tomto príspevku: Noty - abeceda muzikantov.

Na prvom obrázku sa začínajú noty na prvej pomocnej čiare pod notovou osnovou. Nota, ktorá leží na pomocnej čiare, ča volá c1. Keďže ide o prvú lekciu pre začiatočníkov, pripomenieme, že v predznamenaní je husľový kľúč.

Noty v notovej osnove od c1 © autor IM

Na prvom obrázku sú tieto noty:
c1d1e1f1g1a1h1, c2, c2, h1, a1, g1, f1, e1, d1, c1.
Noty sa ukladajú na linajky a do medzier. V jednoduchosti čítame noty c, d, e, f, g, a, h, c, c, h, a, g, f, e, d, c. 

Na druhom obrázku sú noty rozdelené podľa toho, či ležia na linajke, alebo sú v medzere. V prvom takte sú teda noty c1e1g1h1. V druhom takte sú noty d1f1a1c2. Tieto noty sú zároveň notami stupnice C dur. Pri nácviku čítania nôt stačí, ak noty na obrázku čítame nasledovne: c, e, g, h, d, f, a, c. 

Noty na linajkách a v medzerách © autor IM

Na treťom obrázku sú noty od c2 po c1 v takomto poradí (bez uvádzania čísiel): c, h, a, g, f, e, d, c. 


Noty od c2 po c1 © autor IM

Skús prečítať noty na poslednom obrázku bez pozerania sa na text nad obrázkom. Vieš to správne? Over si to ešte raz. A teraz skúška. Ako sa číta druhá nota v prvom takte? A tretia nota v druhom takte?
Samozrejme, že ti prezradím riešenie:
Je to h1 a d1, alebo zjednodušene nota h a nota d. Nebolo to vôbec ťažké, však?

Pokračovanie:
Ako sa naučiť noty / 2. lekcia
Ako sa naučiť noty / 3. lekcia
Ako sa naučiť noty / 4. lekcia

streda 28. októbra 2015

Ako vyjadriť hudbu?

Ako vyjadriť hudbu


Vyjadrovacie prostriedky hudby


Ak sa spýtame bežného človeka, ako vyjadriť hudbu, tak sa môžeme dočkať odpovede, že „spevom, tancom, hrou na hudobný nástroj“. Možno opýtaný ešte doplní, že  hudbe je najdôležitejšia melódia a rytmus.

V podstate je to tak. Melódia a rytmus sú základné vyjdarovacie prostriedky hudby. Vystihujú motív, a námet, ktorý je v hudobnom diele zachytený. Ľudia s hudobným vzdelaním spomenú aj harmóniu a tempo, prípadne dynamiku a farbu.

Takže, zatiaľ sme sa dozvedeli, že základné vyjadrovacie prostriedky hudby sú: melódia, rytmus, harmónia, tempo, dynamika a farba.

Čo môžeme chápať pod jednotlivými výrazovými prostriedkami:

Čo je melódia?
Melódia - je dominujúci výrazový prvok. Tvorí ju námet, teda rad tónov, vyjadrujúci myšlienku. Kratšie úseky melódie voláme frázy.

Čo vyjadruje rytmus?
Rytmus - je ďalším výrazným prvkom hudby. Rytmus je daný striedaním krátkych a dlhých tónov v takte, teda pravidelným striedaním fáz. Niektorí ľudia si ľahšie predstavia typ rytmu, keď im pripomína konkrétny tanec, napr. polku, sambu, valčík a podobne. Pri vnímaní rytmu sú vo výhode ľudia s rytmickým cítením. Rytmus je dôležitou súčasťou reči i tanca. Rytmus je aj výrazovým prostriedkom básní. Deti sa ľahko a rýchlo zoznámia s rytmom, ked sa učia detské riekanky. Pri riekankách si dokážu uvedomiť prízvučné a neprízvučné doby (metrum) a vedia ich vyjadriť tlieskaním.

Čo znamená harmónia?
Harmónia - je prvok, ktorý robí skladbu príjemnou, alebo naopak ťažko počúvateľnou. Niekedy sa harmónia nahrádza írečitým slovom ľúbozvučnosť. Ak hudba lahodí nášmu uchu, považujeme ju za harmonickú.

Čo je tempo?
Tempo - tempo ovplyvňuje dĺžku diela. Ide o rýchlosť, s akou hráme alebo spievame danú skladbu. Tempo môžeme udávať počtom dôb za minútu alebo ho môžeme vyjadriť slovne. Napríklad pomocou medzinárodne používanými talianskymi označeniami.

Čo znamená dynamika?
Dynamika - dynamika dáva hudbe hĺbku. Skladbu môžeme hrať ticho alebo hlasno. Počas skladby dokážeme zosilňovať a zoslabovať podľa potreby.

Čo znamená farba v hudbe?
Farba - farbu môžeme vyjadriť výberom hudobných nástrojov, či špecifickým hlasom. V prípade interpretácie skladby orchestrom dosiahneme úžasnú zvukovú farebnosť. Samotná farba tónu závisí od sily a počtu spoluznejúcich tónov. To sa prejaví v plnej šírke pri orchestrálnych skladbách alebo pri zborových spevoch.


Príklad detských riekaniek na precvičovanie rytmu :

Cip, cip, cipovička,
mak, mak, makovička,
cipovička cipová,
makovička maková.

Ide žaba po rebríku,
naťahuje harmoniku.
Ide to, nejde to
necháme to na leto.

Kvá, kvá, kvačica,
čierna, biela slepica,
pod stolom sú drobce,
kura vodu slopce.

Osievame múčku
v slamenom klobúčku,
čo naosievame,
pekárovi dáme,
a čo zvýši, to Mariši,
čo zostane, to Zuzane.

pondelok 14. septembra 2015

Ako sa naučiť durové stupnice na klavíri

Ako sa naučiť durové stupnice na klavíri


O durových stupniciach sme napísali už viacero príspevkov. No práve tento sa zameriava na to, ako sa ľahko naučiť základné durové stupnice s krížikmi. Pre začiatočníkov je najjednoduchšie začať s týmito:

C dur žiadne predznamenanie
G dur jeden krížik
D dur dva krížiky
A dur tri krížiky
E dur štyri krížiky

Ďalšie stupnice s krížikmi (H dur, Fis dur a Cis dur) sa naučíš neskôr.

C dur
Klávesy od noty C © autor IM

Prvá, základná stupnica je C dur. Nemá krížik ani béčko. Hráme ju postupne iba na bielych klávesách. Na klavíri začni hrať stupnicu C dur od vyznačeného miesta.


Stupnica C-dur © autor L.A.M.
Nauč sa správne klásť prsty, teda dodrž prstoklad. Tu sa dozvieš, čo znamenajú číslice nad notami: Správny prstoklad. Ak nedodržíš prstoklad, budú sa ti pliesť prsty a stupnicu sa nenaučíš správne. Preto nešvindľuj a cvič správny prstoklad hneď od začiatku. Tak sa naučíš hrať stupnicu rýchlo, čo sa ti zíde pri ťažších skladbách. Noty na klavír spravidla obsahujú čísla, ktoré určujú prstoklad.

Stupnica sa hrá smerom nahor a potom smerom nadol. Začiatočník môže zahrať osem tónov, pokročilý hráč dve oktávy a skúsený hráč aj niekoľko oktáv. Stupnicu zakonči v oktáve základným tónom.

G dur

Po zvládnutí stupnice C dur sa môžeš pustiť do stupnice G dur. Má iba jeden krížik. Začína na tóne G, ktorý je zároveň piatym tónom predchádzajúcej stupnice. To si skús zapamätať, pretože takto si odvodíš ďalšiu stupnicu. To súvisí s kvintovým kruhom.

Klávesy od noty C © autor IM

Na klavíri začni hrať stupnicu G dur od vyznačeného miesta. Je to tón G. Hraj g, a, h, c, d, e, fis, g. Fis sa hrá na čiernej klávese, ktorá je vpravo hore od tónu F. 

D dur

Otázka: Vieš, aká bude ďalšia stupnica? Piaty tón stupnice G dur je .... áno, je to D, takže to bude stupnica D dur.
D dur má dva krížiky, preto budeme hrač na dvoch čiernych klávesách. Postupnosť je takáto: d, e, fis, g, a, h, cis, d. Všimni si, že stupnicu začneš, aj skončíš rovnakým tónom. 

A dur

Opakovanie matka múdrosti. Aká bude ďalšia stupnica? Rýchlo si pozri piaty tón predchádzajúcej stupnice. Bol to tón a, teda nasleduje A dur. A dur má tri krížiky: fis, cis, gis. Postupnosť tónov je nasledovná: a, h, cis, d, e, fis, gis, a. Prstoklad pravou rukou pre A dur cez dve oktávy je 1, 2, 3, 1, 2, 3, 4, 1, 2, 3, 1, 2, 3, 4, 5. Začni hrať palcom, pokračuj ukazovákom, stredným prstom a potom podlož palec. Pokračuj podľa rozpisu tak, že číslo 5 zahráš malíčkom na tóne A. Cestou dole nadkladáme stredný, teda tretí prst. 
Keď už rozoberáme A dur podrobne, určite si všimneš, že nehráme na všetkých klávesách. Kvôli krížikom vynechávame tón C, F a G.

E dur

Ak chodíš na hudobnú teóriu, zrejme ovládaš postupnosť krížikov. Pre tých, ktorí zabudli, uvedieme postupnosť ešte raz: fis, cis, gis, dis, ais, eis, his. Stupnica E dur má štyri krížiky, teda fis, cis, gis, dis. Hraj tóny e, fis, gis, a, h, cis, dis, e. Stačí, keď zahráš stupnicu v jednej oktáve. Prstoklad tejto o niečo ťažšej stupnice pri hre pravou rukou je takýto: 1, 2, 3, 1, 2, 3, 4, 5.

A teraz sa vyskúšaj. Pamätáš si, ktorá stupnica má jeden krížik? Ktorá nemá žiadny? Ktorá má štyri krížiky? Ktoré stupnice sme vynechali? Ak váhaš, prečítaj si to ešte raz.
Durová stupnica s jedným krížikom je G dur. Durová stupnica bez krížika je C dur. Štyri krížiky má E dur. Vynechali sme dve jednoduché durové stupnice, a to D dur s dvomi krížikmi a A dur s tromi krížikmi.

Stupnice cvič pravidelne. Spočiatku je to nuda, ale po čase sa ti prstoklad dostane pod kožu a budeš ich môcť zahrať aj so zatvorenými očami. Vyskúšaj si to :).

štvrtok 10. septembra 2015

Georges Bizet

Georges Bizet (1838-1875)


Skladal v období romantizmu.
Bol to francúzsky skladateľ a hudobník. Podobne ako Mozart a mnohí iní skladatelia bol od malička vedený k hudobnému vzdelaniu. Keď mal len 10 rokov, prijali ho na konzervatórium, na štúdium kompozície. Za jeho prudký vzrast v hudbe dostal cenu, vďaka ktorej mohol študovať v Taliansku. Po dvojročnom študijnom pobyte v Taliansku sa vrátil do Paríža a občasne učil.

V poslednom roku svojho života zložil geniálnu operu Carmen. Tá však v čase uvedenie bola príliš inovátorská. Publikum ju spočiatku neprijalo tak, ako by skladateľ očakával. Neskôr, bohužiaľ až po jeho smrti, sa stala jednou z najhranejších opier na svete.

Carmen - Ukážka Youtube

Medzi najznámejšie skladby Georga Bizeta patria opery Lovci perál a Carmen

Operu Lovci perál uvádza Štátna opera v Banskej Bystrici. Ide o príbeh dvoch priateľov, ktorí sa stanú rivalmi a nepriateľmi kvôli krásnej žene.

Operu Carmen uvádza Slovenské národné divadlo v Bratislave. Hlavnou postavou je mladá, temperamentná a vášnivá cigánka, ktorá sa nechce vzdať svojej slobody.

Zaujímavosť: Skladateľ Georges Bizet umiera veľmi mladý vo veku 36 rokov. Miesto jeho posledného odpočinku je na parížskom cintoríne.

utorok 8. septembra 2015

Akým tempom mám hrať skladbu?

Akým tempom mám hrať skladbu?


Tempá v hudbe


Ten, kto pozná noty, sa môže pustiť do hry na hudobný nástroj. No v samotnom zápise skladby sa ešte môže skrývať aj zopár poznámok alebo zápisov, ktoré muzikantovi alebo spevákovi vysvetľujú, čo má robiť.

Jedným z najčastejších označení je udanie tempa. Tempo je v hudbe neuveriteľne dôležité. Predstav si uspávanku, ktorá by sa hrala v tempe rapu, alebo napríklad rýchle tango v tempe smútočného pochodu. To by rozosmialo asi každého. Preto skladatelia pridávajú k notám poznámku o navrhovanom tempe.

Aké tempá v hudbe poznáme?
Pomalé tempá v hudbe:
Grave - ťažko a pomaly
Largo - zdĺhavo
Lento - pomaly
Adagio -(čítaj adádžo) zvoľna
Andante - krokom

Stredné tempá v hudbe:
Sostenuto - zadržovane
Commodo - pohodlne
Moderato - mierne
Con moto - rýchlejšie
Allegretto - trochu rýchlejšie

Rýchle tempá v hudbe:
Allegro - rýchlo
Vivo - živo
Vivace (čítaj vivače) - živšie
Presto - veľmi rýchlo
Prestissimo - čo najrýchlejšie

Označenie tempa vychádza z taliančiny. Pre určenie správneho tempa sa používa metronóm. Ten sa dá nastaviť podľa potreby na rôzne tempá. Prvý metronóm zostavil Jan Mälzel. Jednotlivé tempá vyjadrujú počet úderov za minútu. Napríklad tempo Grave znamená 40 úderov za minútu. Grave sa preto hodí na pomalé, napríklad štátnické pohreby. Andante má už 63 úderov za minútu, preto je  blízke pomalej chôdzi. Stredné tempo Allegreto je sviežejšie, na metronóme si treba nastaviť 106 úderov za minútu. Pre porovnanie spomeňme ešte tempo Presto, čo vyjadruje 184 úderov za minútu. Z toho je jasné, že keď Talian povie Presto, tak má na mysli naozaj rýchlo.

Aj začínajúci hudobníci poznajú známe skladby klasikov. Preto si možno skôr predstavíš spomínané tempá, ak si spomenieš napríklad na:
Turecký pochod od W.A.Mozarta - Allegretto
Let čmeliaka od Rimského-Korsakova - Vivace
Malá nočná hudba od W.A.Mozarta - Allegro (1. časť), Andante (2. časť)
Štyri ročné obdobia od A. Vivaldiho - Allegro (prevažne)
Tokáta a fúga d-mol od J.S.Bacha - Adagio
Na krásnom modrom Dunaji od J. Straussa - Andantino (úvod)
Vltava od B. Smetanu - Allegro commodo
Svadobný pochod od F.Mendelssohna Bartholdyho - Allegro vivace
Figarova svadba od W.A.Mozarta - Presto (predohra)

Skús to aj ty. Skladba sa ti bude viac páčiť, keď dodržíš stanovené tempo.

utorok 23. júna 2015

Skúmajme noty dirigenta - partitúra a part

Čo je to partitúra?


Keď dirigent diriguje nejakú skladbu, musí vnímať naraz celý orchester (alebo zoskupenie). Nespolieha sa iba na svoj sluch, preto sa pozerá aj do nôt. Tieto noty sa nazývajú partitúra. Partitúra je obvykle v rozmere A4 (klasický rozmer veľkých školských zošitov), ale niekedy býva veľká aj do rozmeru blížiacemu sa A3.

Part iba pre jeden nástroj


Partitúra sa skladá z jednotlivých partov. Jeden part je jedna osnova pre jeden nástroj. Teraz si predstav, že dirigent musí naraz sledovať všetky party v partitúre. Od vrchu partitúry, kde sú drevené nástroje, cez stred s plechovými a bicími nástrojmi, až po koniec so sláčikmi. Zvyknú sa vyskytovať aj sólové nástroje ako harfa, klavír, či dokonca organ. Keď sa jedná o operu, hlasy spevákov bývajú vždy na vrchu partitúry. 

Imperial march (všimnite si dirigenta) - Ukážka youtube

Viete, čím sa líši sonáta a kantáta?

Viete, čím sa líši sonáta a kantáta?


V klasickom baroku vznikli nové typy skladieb nazvané sonáta a kantáta. Boli to sólové skladby. Sonáta preto, lebo sonata znamená hraná. Sonáta teda je sólovou skladbou pre nejaký hudobný nástroj. Tým že, cantare znamená spievať, kantáta je sólovou skladbou pre speváka, často s doprovodom orchestru.


Sonáta mesačného svitu - Ukážka youtube


Kantáta - Ukážka youtube


streda 17. júna 2015

DEJINY HUDBY - Romantizmus - Hudba je rožšírená po celom svete

Romantizmus - Hudba je rožšírená po celom svete


Romantizmus je štýlové obdobie štartujúce na začiatku 19. storočia. V tom čase sa romantizmus presnejšie nazýval raný (skorý) romantizmus. V romantizme sa používal zvláštny (nie celkom dobre znejúci) akord pozostávajúci z dvoch tónin. Písal sa napr. C 11 (C; E; G; B (HES); D; F). Bol to vlastne napr. C-dur a B-dur dohromady.

Ako čas plynul, obdobie romantizmu sa vyvíjalo. Vo Viedni, matke klasicizmu, sa poslucháči dožadovali klasicistickej hudby, i keď bol už zavedený romantizmus. Preto sa popri novom pravom romantizme (neo-romantizme, novo-romantizme) vyvinul práve vo Viedni tzv. klasicizujúci romantizmus.

Za vyvrcholenie romantizmu sa pokladal pozdný (neskorý) romantizmus.

Samostatne od spomenutého delenia sa vyvíjal ruský romantizmus, ako aj slovenský a český romantizmus.

Najznámejší skladatelia romantizmu boli:
Českí skladatelia: Bedřich Smetana, Antonín Dvořák a Jan Fibich

Slovenskí skladatelia: Ján Levoslav Bella, Mikuláš Schneider-Trnavský, Mikuláš Moyzes, Eugen Suchoň, Ján Cikker a Viliam-Figuš Bystrý

Francúzski skladatelia: Georges Bizet

Maďarskí skladatelia: Ferenc Liszt

Nemeckí skladatelia: Johannes Brahms, Felix Mendelssohn-Bartholdy, Robert Schumann, Richard Strauss, Richard Wagner

Poľskí skladatelia: Frederyk Chopin

Rakúski skladatelia: Bruckner, Mahler, Franz Schubert

Ruskí skladatelia: Michail Ivanovič Glinka, Milij Alexejevič Balakirev, Modest Petrovič Musorgskij, Nikolaj Rimskij-Korsakov, Alexandr Porfirievič Borodin, Pjotr Iľjič Čajkovskij, Sergej Vasilievič Rachmaninov

Škandinávski skladatelia: Jean Sibelius (fínsky skladateľ), Edvard Grieg (nórsky skladateľ)

V období romantizmu sa darilo operám, baletom, sonátam, kantátam, symfonickým skladbám a valčíkom. Skladatelia i interpreti sa stávali uctievanými osobnosťami. Mnohí predvádzali náročné skladby plné virtuozity.




nedeľa 31. mája 2015

Ermanno Wolf-Ferrari

Ermanno Wolf-Ferrari (1876 - 1948)



Známy taliansky skladateľ, ktorý patril pred prvou svetovou vojnou medzi najhranejších operných skladateľov, sa spočiatku venoval štúdiu maliarstva, keďže jeho otec bol maliar. Neskôr, po štúdiu v Ríme a v Mníchove, sa začal intenzívnejšie venovať hudbe. Zaujala ho kompozícia. Z Mníchova sa vrátil do rodných Benátok, kde sa zoznámil s hudobným skladateľom Verdim.

Jeho prvé skladby mu doma neprinášali úspech. V zahraničí ich prijímali oveľa lepšie. Preto začal svoje diela uvádzať najmä v Nemecku a až potom sa predstavil domácemu publiku. Opery Ermanna Wolfa-Ferrariho boli veselé, romantické a vyznačovali sa zaujímavým príbehom. Mnohé čerpali z hier dramatika Carla Goldoniho.

Medzi nádherné opery možno zaradiť melodickú operu Šperky Madony (I gioielli della Madonna). Ide o operu plnú vášne, lásky, ale aj nenaplnených túžob. Jej dej, postavený na konflikte lásky, svätokrádeže a šialenstva je príbehom ľudí, ktorí sú pre svoje city schopní obetovať svoju budúcnosť. Južanský temperament z ulíc Neapola, silný príbeh a skvelé výkony operných hviezd prinášajú strhujúci zážitok.

Ermanno Wolf-Ferrari sa počas I. svetovej vojny uchýlil do Zurichu vo Švajčiarsku, keďže jeho obľúbené krajiny Taliansko a Nemecko boli súčasťou vojnového konfliktu. Po skončení vojny sa usadil v Salzburgu, Mozartovom meste, neskôr sa vrátil do Zurichu a nakoniec zomrel v rodných Benátkach. 

Jeho opery sa s úspechom hrajú v Berlíne, Chicagu, New Yorku, v Miláne, v Benátkach i ďalších metropolách. I gioielli della Madonna mala premiéru na doskách Slovenského národného divadla  29. a 30. mája 2015. Jej hudobnodramatické poňatie bolo plné fantázie, farieb a pohybu. SND v Bratislave sa tak zaradilo medzi popredné operné scény, ktoré s úspehom uviedli túto úžasnú operu. 

Medzi najznámejšie diela Ermanna Wolfa-Ferrariho patria opery, orchestrálne a komorné skladby.
Z opier vyberáme: Popoluška, Šperky Madony (I gioielli della Madonna), Štyria grobiani (I quatro rusteghi), Nový život, Zvedavé ženy, Nebské rúcho a Sly.

Ukážka youtube

Bližšie údaje:
Ermanno Wolf (Neskôr si pridal matkine meno Ferrari)
Narodenie: 12. januára 1876, Benátky
Úmrtie: 21. januára 1948, Benátky
Zaujímavosť: Hoci hral od malička na klavír, komponovať začal až ako dospelý. 
Ermanno Wolf-Ferrari bol za svojho života považovaný za jedného z najvýznamnejších operných skladateľov. Označovali ho menom Mozart redivivus.

štvrtok 30. apríla 2015

Čo je to kvintakord?

Čo je to kvintakord?


Kvintakord je akord, ktorý vzniká súzvukom troch tónov. Krajné tóny tvoria interval kvinty. Stredný tón určuje terciu. Jedna tercia je od spodného (základného) tónu po stredný tón a druhá tercia je od stredného tónu po vrchný tón. Kvintakord teda spája dve tercie nad sebou.

Tóny kvintakordu  © autor obrázku IM


Durový kvintakord

Kvintakord C E G (pozri obrázok hore) je durový kvintakord. To preto, lebo prvá (spodná) tercia C E je veľká a druhá (vrchná) E G malá. Vo všeobecnosti platí: Ak je spodná tercia veľká a vrchná malá, potom ide o durový kvintakord.

Molový kvintakord

Ak sú tercie v opačnom postavení, potom je kvintakord molový. To znamená, že spodná tercia je malá a vrchná veľká. Ide napríklad o kvintakord E G H.

Tu sú príklady durových kvintakordov:
C dur C E G
F dur F A c
G dur G H d

Tu sú príklady molových kvintakordov:
Emi E G H
Dmi D F A
Ami A c e

Kvinta patrí medzi čisté intervaly. Viac sa dozvieš v texte Čisté intervaly.

streda 22. apríla 2015

Malé a veľké intervaly

Malé a veľké intervaly

Skúsení hudobníci ovládajú hudobnú teóriu a využívajú ju pri hraní na hudobnom nástroji. Pre začiatočníka je hudobná náuka tiež dôležitá. Netreba ju podceňovať. Intervaly patria k jej základom.

Na blogu hudbaonline.sk sú o intervaloch dostupné články, ktoré ich vysvetľujú jednoducho a zrozumiteľne.
Začni týmto: Ako sa naučiť základné intervaly?
Pokračuj týmto: Čisté intervaly
A nezabudni si prečítať tento o malých a veľkých intervaloch. Potom budú pre teba akordy hračkou. So značkami akordov pri textoch piesní sa stretávajú najmä gitaristi, ktorí podľa nich bez problémov zahrajú aj ťažšie pesničky. Tu nájdeš akordy na gitaru pre začiatočníkov.

Teraz sa vráťme sa k popisu intervalov.

Malé a veľké intervaly sú sekunda, tercia, sexta a septima.


sekunda (napríklad c1 - d1)
tercia (napríklad c1 - e1)
sexta (napríklad c1 - a1)
septima (napríklad c1 - h1)

Pri tvorbe akordov, teda aj pri hre na hudobnom nástroji, sa stretávame s označením zmenšený alebo zväčšený interval. Pre malé intervaly platí, že môžu byť zmenšené a pre veľké intervaly platí, že môžu byť zväčšené. Aspoň sa to nepletie :)

Príklad na veľké intervaly:
sekunda veľká c1 - d1
sekunda zväčšená c1 - dis1 (toto je vlastne malá tercia)
tercia veľká c1 - e1
tercia zväčšená c1 - eis1 (toto je vlastne čistá kvarta, pretože je totožná s c1 - f1)

Príklad na malé intervaly:
sekunda malá c1 - des1 (toto je vlastne zväčšená prima)
sekunda zmenšená c1 - deses1 (toto je vlastne čistá prima)
sexta malá c1 - as1 (toto je vlastne zväčšená kvinta)
sexta zmenšená c1 - asas1 (toto je vlastne čistá kvinta)

Vyskúšaj si zahrať horeuvedené intervaly (v príkladoch sú uvedené od tónu C), aby sa ti ľahšie učili akordy. Prvá čierna klávesa vpravo od tónu C je cis. Druhá čierna klávesa vpravo od tónu C je dis. Tá nám poslúži, ak chceme zahrať zväčšenú sekundu.


Klávesy od noty C  © autor obrázku IM

Teraz si zhrňme intervaly od základného tónu C.
sekunda malá c1 - cis1
sekunda veľká c1 - d1
tercia malá c1 - dis1
tercia veľká c1 - e1
sexta c1 - a1
septima malá c1 - ais1
septima veľká c1 - h1

Podobne si vyskúšaj utvoriť intervaly od základného tónu D.
sekunda malá d1 - dis1
sekunda veľká d1 - e1
tercia malá d1 - f1
tercia veľká d1 - fis1
sexta d1 - h1
septima malá d1 - c1
septima veľká d1 - cis1

Okrem veľkých a malých intervalov existujú aj čisté intervaly. Za čisté sa považujú tieto intervaly:
primakvartakvinta a oktáva. Viac sa dozvieš v texte Čisté intervaly.

Čisté intervaly

Čisté intervaly


Naozaj čisté intervaly sú iba prima a oktáva.

prima (napríklad c1 - c1)
oktáva (napríklad c1 - c2)

Takmer čisté intervaly sú kvarta a kvinta.

kvarta (napríklad c1 - f1)
kvinta (napríklad c1 - g1)

Vo všeobecnosti sa za čisté intervaly považujú tieto intervaly:
prima, kvarta, kvinta a oktáva.

Pri tvorbe akordov, teda aj pri hre na hudobnom nástroji, sa stretávame s označením zmenšený alebo zväčšený interval. Čisté intervaly môžeme aj zväčšiť či zmenšiť, už ale nebudú čisté.

Príklad:
prima čistá c1 - c1
prima zmenšená c1 - ces (Zmenšená prima je možná len teoreticky, pretože vzdialenosť medzi dvoma tými istými tónmi nemožno zmenšiť. Preto niektoré zdroje uvádzajú, že zmenšená prima neexistuje.)
prima zväčšená c1 - cis1

alebo

kvinta čistá c1 - g1
kvinta zmenšená c1 - ges1
kvinta zväčšená c1 - gis1

Zväčšená kvinta sa zvykne označovať symbolom 5+ a zmenšená kvinta symbolom 5-.

Vyskúšaj si zahrať horeuvedené intervaly (v príkladoch sú uvedené od základného tónu C), aby sa ti ľahšie učili akordy. Prvá čierna klávesa vpravo od tónu C je cis. Tá nám poslúži, ak chceme zahrať zväčšenú primu. Zmenšená prima sa hrá na klávese H (vľavo od C) a C, keďže máme zahrať c - ces. Ak by sme  zahrali tón C a tón H (vpravo od C), išlo by o zmenšenú oktávu (c - ces).

Klávesy od noty C  © autor obrázku IM


Ostatné intervaly označujeme ako malé a veľké. Ide o tieto intervaly:
sekunda, tercia, sexta a septima. Viac o malých a veľkých intervaloch sa dozvieš tu.

Tak a teraz sa trochu posunieme ďalej. Doposiaľ sme si vysvetľovali čisté intervaly od základného tónu C. Pozrime sa, aké čisté intervaly budú od základného tónu D:

prima d1 - d1
oktáva d1 - d2
kvarta d1 - g1
kvinta d1 - a1

Ak rozumieš, ako tvoríme intervaly od základného tónu C a od tónu D, určite budeš vedieť určiť aj intervaly od základného tónu E.

prima e1 - e1
oktáva e1 - e2
kvarta e1 - a1
kvinta e1 - h1

Jednoduché, však? Možno sa budeš čudovať, ale od základného tónu F je to trochu ťažšie.

Klávesy od noty F  © autor obrázku IM

prima f1 - f1
oktáva f1 - f2
kvarta f1 - b1 (hes)
kvinta f1 - c2

Vidíš, že hoci ide o čistý interval, kvarta od základného tónu F sa dostala na čiernu klávesu (tretia čierna klávesa vpravo od tónu F).

Od základného tónu G sa čisté intervaly opäť tvoria ľahko. Určite ich zvládneš rýchlo. Tu si over, či ti to vyšlo rovnako:

Klávesy od noty G  © autor obrázku IM


prima g1 - g1
oktáva g1 - g2
kvarta g1 - c2
kvinta g1 - d2

Aj od tónu A bude tvorba čistých intervalov jednoduchá. Asi ani nezaváhaš.

prima a1 - a1
oktáva a1 - a2
kvarta a1 - d2
kvinta a1 - e2

No a na záver si ešte vyskúšaj čisté intervaly od základného tónu H. Pozor na kvintu. Tu sú:

prima h1 - h1
oktáva h1 - h2
kvarta h1 - e2
kvinta h1 - fis2

Toto je o čistých akordoch pre začiatočníka všetko. Pokročilí hudobníci a aj ZUŠ-kári vedia určiť intervaly aj od ľubovoľného tónu. Len pre ukážku spomenieme intervaly od základného tónu cis (prvá čierna klávesa od tónu C). Tu je prima cis1 - cis1, oktáva cis1- cis 2, kvarta cis - fis, no a nakoniec aj kvinta cis - gis.

Možno to vyzerá na prvé pozretie komplikovane, ale stačí sa vrátiť k základným intervalom a uvedomiť si, že ide o vzdialenosť medzi tónami. Nechaj si tieto vedomosti uležať. Uvidíš, že sa ti pri hraní veľmi zídu. Občas si vyskúšaj zahrať základné intervaly od tónu C. Ak to zvládneš, skús si intervaly aj od ďalších tónov. Bude sa ti to hodiť pri akordoch. Pozri sa napríklad na tento akord:

Kvintakord  © autor obrázku IM

Volá sa kvintakord, pretože tento trojzvuk v sebe skrýva intervaly prima, tercia a kvinta. Stačí zahrať tóny C, E a G. Tento akord je čistý durový kvintakord a pri textoch piesní ho zapisujeme značkou C.

Tu je príklad na zápis akordov pri texte pesničky. Sú tam akordy C, G, a G7, pričom G7 je durový septakord.

C                       G           C
Pásla ovečky v zelenom hájičku,
C                      G               C
pásla ovečky v čiernom lese.
G
Ja za ňou dupi dupi dup,
G7
ona zas cupi cupi cup.


utorok 31. marca 2015

Joseph Haydn

Joseph Haydn (1732-1809)

Skladal v období klasicizmu.
Bol to rakúsky skladateľ a spevák. Už ako mladý sa stal kapelníkom u grófa Morzina, a neskôr aj inde. Veľkú zásluhu mal na tom, že pomohol rozvoju sonáty a symfónie. Využíval a rozvíjal hlavne sláčikové kvarteto. Skladal aj opery a balet.

Ukážka youtube

Medzi jeho významné a najznámejšie diela patria:

Klavírne trio C-dur

Klavírne trio G-dur

Sláčikové kvartetá "Ruské"

Sláčikové kvarteto C dur "Vtáčie"

Husľový koncert C-dur

Violončelový koncert C dur

Violončelový koncert D dur

Hobojový koncert

Trúbkový koncert Es dur

Symfónia fis-mol "Rozlúčková"

Symfónia G-dur "Oxfordská"

Symfónia G-dur "S úderom na tympany"

Symfónia Es-dur "S vírením tympanov"

Symfónia D-dur

Oratória:

Stvorenie

Ročné obdobia

Zaujímavosť: Celým menom sa volal Franz Joseph Haydn, písal si len Joseph Haydn.

streda 18. marca 2015

DEJINY HUDBY - Klasicizmus - Veľké rozvíjanie hudby

Klasicizmus (classic) je veľký hudobný rozvoj v 18. storočí a na začiatku 19. storočia. Klasicizmus bol predchádzaný veľkým a výrazným koncom baroku, teda rokokom (to však nie je hudobné obdobie).
Raný klasicizmus bolo obdobie od roku 1770 a išlo o obdobie meniace stýly baroku na štýly klasicizmu.
Vrcholný klasicizmus bolo obdobie začínajúce v 19. storočí.
Najznámejší skladatelia klasicizmu boli: Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven Joseph Haydn.
V období klasicizmu bol typickým akordom napríklad C 9 (C; E; G; B (HES); D).


utorok 17. marca 2015

Oktávy


Oktávy

Asi si už v živote počul slovo oktáva alebo slovné spojenie o oktávu vyššie či o oktávu nižšie
O čo ide?

Stručne povedané oktáva predstavuje rozsah tónov od nejakého až po „taký istý“ o oktávu vzdialený. Ak sa teda pohneme napr. od tónu C smerom nahor, prejdeme cez Cis, D, Dis, E ... až po H a nasleduje zase C, ktoré je ale o oktávu vyššie.

A keďže hudba je skrytá matematika, medzi tónmi vzdialenými o oktávu platí vzťah nielen sluchový, že tóny ladia, ale aj matematický. Tón vyšší o 1 oktávu má presne 2-násobnú frekvenciu oproti základnému tónu a samozrejme tón nižší o 1 oktávu má frekvenciu polovičnú. 

Možno vieš, že zvuk je vlastne vlnenie, ktorého jedna z vlastností je frekvencia (alebo po slovensky kmitočet), ktorá hovorí, koľko kmitov sa uskutoční za 1 sekundu. Čím je frekvencia vyššia, tým vyšší tón naše ucho vníma.

Hudobne sú oktávy pomenované nasledovne: 
základná je tzv. jednočiarkovaná, po nej smerom nahor ide 2-čiarkovaná, 3-čiarkovaná až po 5-čiarkovanú. Smerom nadol od 1-čiarkovanej je oktáva malá, potom veľká, potom nasleduje kontra a pod ňou subkontra.

Niektoré nástroje majú zvuk veľmi hlboký a ich doménou sú oktávy veľká, či kontra (napr. fagot, či kontrabas – ten má kontra už aj v názve), iné zase majú zvuk vysoký a pohybujú sa vo viac čiarkovaných oktávach – napr. flauta. Sú ale aj nástroje (ale nie je ich veľa), ktoré pokrývajú široký rozsah oktáv. Od extrémnej oktávy subkontra až po 4 či 5-čiarkovanú. Sem patrí napr. klavír. 

Pre presnú predstavu o tónoch a ich frekvenciách uvádzame, že základný tón pre symfonický orchester je tzv. komorné A, čo je vlastne jednočiarkované A a má frekvenciu 440 Hz (440 kmitov za sekundu). To znamená, že o 1 oktávu nižšie malé A má frekvenciu 220 Hz a dvojčiarkované A zase frekvenciu 880 Hz. Viac podrobností o tónoch a ich frekvenciách nádeš v časti Hudba a matematika.

Ešte sa budeme venovať aj vlastnosti tónu (sila, farba...).

sobota 14. marca 2015

Johann Sebastian Bach

Johann Sebastian Bach (1685-1750)

Skladal v období baroku.
Bol to nemecký skladateľ, organista a čembalista. Pôsobil najmä vo Weimare alebo v Lipsku. Jeho diela a štýl vplývali aj na jeho 20 detí. Okrem komponovania a koncertov pomohol hudobnej náuke. Vymyslel nový štýl hrania na organ a učil používať palec na hranie ako plnohodnotný prst.

Medzi jeho najznámejšie diela patrili: Omša h-mol, Vianočné oratórium, Jánove a Matúšove pašie, 6 branderburských koncertov, Tokáta a fúga d-mol, 13 klavírnych koncertov a Temperovaný klavír.

Bližšie údaje: Zomrel v Nemecku.

Tokáta a fúga d-mol:

Ukážka youtube



Ukážka youtube