hudbaonline 728x15

Zobrazujú sa príspevky s označením Hudba a matematika. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Hudba a matematika. Zobraziť všetky príspevky

piatok 23. októbra 2015

Muzikoterapia / Hudba lieči

Dokáže hudba liečiť?


Táto otázka zaujíma ľudí už od dávnych čias. Ľudia si všimli, že hudba dokáže človeka upokojiť, ale aj vybudiť. Pôsobí na nás v každom rozpoložení. A v tom je jej čaro. Hudba nám pomáha v dobrom i v zlom. Milujeme ju, keď prekypujeme šťastím a uchyľujeme sa k nej, keď máme na duši smútok.

Hudba, na rozdiel od hluku a šumov, dobre vplýva na naše vnímanie sveta. Uvoľňuje napätie, prináša pokoj a vnútornú silu. Pomáha triediť myšlienky. Mnoho ľudí sa dokáže ponoriť do svojho vnútra, objaviť svoje dobré ja. Hudba prospieva vývoju mozgových schopností, čo sa prejavuje už od útleho veku. Pozitívne účinky hudby sa preukázali dokonca aj na vývoj plodu.

Učenie s hudbou je kapitola sama o sebe. Najlepšie výsledky sa pripisujú Beethovenovi a Mozartovi. Rytmus diel týchto svetoznámych skladateľov zodpovedá tlkotu srdca a frekvencii dýchania. Ich skladby pripomínajú matematickú reč. Vraví sa, že viacero skladateľov vážnej hudby vytvorilo diela, ktoré liečia. Napríklad Vivaldimu pripisujú zlepšenie funkcií mozgu, posilňovanie pamäťových schopností. Skladby Bacha a Brahmsa vplývajú dobre na pacientov s poruchou nespavosti.

Zákonitosti, ktoré skrýva vážna hudba, pomáhajú zlepšovať koncentráciu i sebadisciplínu. Počúvaním hudby sa neučíme vnímať iba samotnú hudbu. Učíme sa vnímať ľudí, s ktorými sa rozprávame. Sme schopní načúvať. Dokážeme zachytiť ich emócie. Stávame sa lepšími poslucháčmi. Ľudia, ktorí počúvajú vážnu hudbu, ocenia aj drobné detaily. Dokážu ich postrehnúť a vyhodnotiť. Tým sa zdokonaľujú ich analytické schopnosti. Počúvanie hudby má preukázateľne pozitívny vplyv na rozvoj duševných schopností.

Muzikoterapia


Okrem rozvoja schopností sa hudba využíva aj na liečenie rôznych ochorení. Muzikoterapiu odporúčajú odborníci na liečenie tela i duše. Pri hudbe sa pacient dokáže viac sústrediť na vnútorné pocity, čo napomáha lekárom najmä pri liečení duševných ochorení. Navodzovanie príjemných vnemov je prospešné aj pri srdcovocievnych ochoreniach. Týka sa to napríklad pacientov s vysokým krvným tlakom.

Správny výber hudby závisí od potrieb jednotlivca. Dôležitá je melódia, štýl i rytmus. Netreba zabúdať na primeranú hlasitosť. Na liečenie sa preferuje hudba, v ktorej vládne harmónia. Mnohí ľudia v prípade vyčerpania inštinktívne siahajú po ezoterickej, náladovej a upokojujúcej hudbe.

Okrem vážnej a ezoterickej hudby má na človeka priaznivé účinky aj spievanie ľudových piesní. Väčšinou ide o melódie, ktoré sú blízke našej mentalite. Preto netreba váhať. Spievanie precvičí pľúca, osvieži myseľ a rozveselí aj zarytého mrzúta. Kto nevie spievať, môže siahnuť po hudobnej produkcii druhých.

Na záver možno spomenúť Solfeggio frekvencie. Ide o využívanie frekvencií na hojenie.
Tieto Solfeggio frekvencie sa využívali už za čias gregoriánskeho chorálu. Jednej zo Solfeggio frekvencií (528 Hz alebo Mi) sa pripisujú zázračné účinky.

Tak, či onak, hudba lieči. Vyskúšaj a uvidíš.

utorok 8. septembra 2015

Akým tempom mám hrať skladbu?

Akým tempom mám hrať skladbu?


Tempá v hudbe


Ten, kto pozná noty, sa môže pustiť do hry na hudobný nástroj. No v samotnom zápise skladby sa ešte môže skrývať aj zopár poznámok alebo zápisov, ktoré muzikantovi alebo spevákovi vysvetľujú, čo má robiť.

Jedným z najčastejších označení je udanie tempa. Tempo je v hudbe neuveriteľne dôležité. Predstav si uspávanku, ktorá by sa hrala v tempe rapu, alebo napríklad rýchle tango v tempe smútočného pochodu. To by rozosmialo asi každého. Preto skladatelia pridávajú k notám poznámku o navrhovanom tempe.

Aké tempá v hudbe poznáme?
Pomalé tempá v hudbe:
Grave - ťažko a pomaly
Largo - zdĺhavo
Lento - pomaly
Adagio -(čítaj adádžo) zvoľna
Andante - krokom

Stredné tempá v hudbe:
Sostenuto - zadržovane
Commodo - pohodlne
Moderato - mierne
Con moto - rýchlejšie
Allegretto - trochu rýchlejšie

Rýchle tempá v hudbe:
Allegro - rýchlo
Vivo - živo
Vivace (čítaj vivače) - živšie
Presto - veľmi rýchlo
Prestissimo - čo najrýchlejšie

Označenie tempa vychádza z taliančiny. Pre určenie správneho tempa sa používa metronóm. Ten sa dá nastaviť podľa potreby na rôzne tempá. Prvý metronóm zostavil Jan Mälzel. Jednotlivé tempá vyjadrujú počet úderov za minútu. Napríklad tempo Grave znamená 40 úderov za minútu. Grave sa preto hodí na pomalé, napríklad štátnické pohreby. Andante má už 63 úderov za minútu, preto je  blízke pomalej chôdzi. Stredné tempo Allegreto je sviežejšie, na metronóme si treba nastaviť 106 úderov za minútu. Pre porovnanie spomeňme ešte tempo Presto, čo vyjadruje 184 úderov za minútu. Z toho je jasné, že keď Talian povie Presto, tak má na mysli naozaj rýchlo.

Aj začínajúci hudobníci poznajú známe skladby klasikov. Preto si možno skôr predstavíš spomínané tempá, ak si spomenieš napríklad na:
Turecký pochod od W.A.Mozarta - Allegretto
Let čmeliaka od Rimského-Korsakova - Vivace
Malá nočná hudba od W.A.Mozarta - Allegro (1. časť), Andante (2. časť)
Štyri ročné obdobia od A. Vivaldiho - Allegro (prevažne)
Tokáta a fúga d-mol od J.S.Bacha - Adagio
Na krásnom modrom Dunaji od J. Straussa - Andantino (úvod)
Vltava od B. Smetanu - Allegro commodo
Svadobný pochod od F.Mendelssohna Bartholdyho - Allegro vivace
Figarova svadba od W.A.Mozarta - Presto (predohra)

Skús to aj ty. Skladba sa ti bude viac páčiť, keď dodržíš stanovené tempo.

piatok 24. apríla 2015

Five little monkeys

Five little monkeys

Anglická pesnička pre deti (English song for kids)


Five little monkeys jumping on the bed
One fell off and bumped his head
Mama called the doctor,
And the doctor said
No more monkeys jumping on the bed

Four little monkeys jumping on the bed
One fell off and bumped his head
Mama called the doctor
And the doctor said,
No more monkeys jumping on the bed

Three little monkeys jumping on the bed
One fell off and bumped his head
Mama called the doctor
And the doctor said,
No more monkeys jumping on the bed

Two little monkeys jumping on the bed
One fell off and bumped his head
Mama called the doctor
And the doctor said,
No more monkeys jumping on the bed

One little monkey jumping on the bed
One fell off and bumped his head
Mama called the doctor
And the doctor said,
Put those monkeys right to bed


Poznámka: Five little monkeys je obľúbená detská pesnička. 
Deti sa pri spievaní ľahko naučia počítať do päť.

Ukážka youtube

Ak sa chceš naučiť rýchlo po anglicky, využi stránku anglickyrychlo.sk

streda 8. apríla 2015

České ľudové piesne - Měla babka čtyři jabka

Měla babka čtyři jabka

Česká ľudová pieseň (text a akordy)


Měla babka čtyři jabka a dědoušek jen dvě,
dej mi babko jedno jabko, budeme mít stejně.

Měl dědoušek, měl kožíšek a babička jupku,
pojď babičko na mazurku, já si s tebou dupnu.

Text a akordy

D                 A                                  D

Měla babka čtyři jabka a dědoušek jen dvě,
D                   A                                      D
dej mi babko jedno jabko, budeme mít stejně.


Poznámka: Měla babka čtyři jabka je obľúbená detská pesnička. 
Měla babka čtyři jabka je jedna z pesničiek, ktorá dokazuje že hudba a matematika majú veľa spoločného :).
V tejto pesničke sú dokonca asi prvé rovnice, ktoré sa deti naučia.

Babka 4 - 1 = 3
Dědoušek 2 + 1 = 3

Úžasná škola hrou, však?

utorok 17. marca 2015

Oktávy


Oktávy

Asi si už v živote počul slovo oktáva alebo slovné spojenie o oktávu vyššie či o oktávu nižšie
O čo ide?

Stručne povedané oktáva predstavuje rozsah tónov od nejakého až po „taký istý“ o oktávu vzdialený. Ak sa teda pohneme napr. od tónu C smerom nahor, prejdeme cez Cis, D, Dis, E ... až po H a nasleduje zase C, ktoré je ale o oktávu vyššie.

A keďže hudba je skrytá matematika, medzi tónmi vzdialenými o oktávu platí vzťah nielen sluchový, že tóny ladia, ale aj matematický. Tón vyšší o 1 oktávu má presne 2-násobnú frekvenciu oproti základnému tónu a samozrejme tón nižší o 1 oktávu má frekvenciu polovičnú. 

Možno vieš, že zvuk je vlastne vlnenie, ktorého jedna z vlastností je frekvencia (alebo po slovensky kmitočet), ktorá hovorí, koľko kmitov sa uskutoční za 1 sekundu. Čím je frekvencia vyššia, tým vyšší tón naše ucho vníma.

Hudobne sú oktávy pomenované nasledovne: 
základná je tzv. jednočiarkovaná, po nej smerom nahor ide 2-čiarkovaná, 3-čiarkovaná až po 5-čiarkovanú. Smerom nadol od 1-čiarkovanej je oktáva malá, potom veľká, potom nasleduje kontra a pod ňou subkontra.

Niektoré nástroje majú zvuk veľmi hlboký a ich doménou sú oktávy veľká, či kontra (napr. fagot, či kontrabas – ten má kontra už aj v názve), iné zase majú zvuk vysoký a pohybujú sa vo viac čiarkovaných oktávach – napr. flauta. Sú ale aj nástroje (ale nie je ich veľa), ktoré pokrývajú široký rozsah oktáv. Od extrémnej oktávy subkontra až po 4 či 5-čiarkovanú. Sem patrí napr. klavír. 

Pre presnú predstavu o tónoch a ich frekvenciách uvádzame, že základný tón pre symfonický orchester je tzv. komorné A, čo je vlastne jednočiarkované A a má frekvenciu 440 Hz (440 kmitov za sekundu). To znamená, že o 1 oktávu nižšie malé A má frekvenciu 220 Hz a dvojčiarkované A zase frekvenciu 880 Hz. Viac podrobností o tónoch a ich frekvenciách nádeš v časti Hudba a matematika.

Ešte sa budeme venovať aj vlastnosti tónu (sila, farba...).

štvrtok 19. februára 2015

Hudobný teoretik z Florencie Vincenzo Galilei

Jeden z najslávnejších vedcov všetkých čias, Galileo Galilei, mal šikovného otca, ktorý vynikal v hudbe. Vincenzo Galilei bol hráč, spevák, skladateľ, teoretik, učiteľ, bádateľ a zároveň nadaný experimentátor. Vďaka jeho mimoriadnej gramotnosti zistil, že veľkosť intervalu síce závisí od dĺžky struny, ale mení sa v závislosti od druhej mocniny pnutia struny. Tento objav nelineárneho vzťahu bol dôležitým medzníkom vo vývoji matematiky. 

Vincenzo Galilei (približne 1525 - 1591) publikoval niekoľko kníh o hudobnej teórii. Výhodou bola jeho vlastná skúsenosť s hudbou a znalosti v oblasti matematiky. Práve Vincenzo ukázal, že správny pomer napätí pre oktávu je 4:1. Jeho experimenty sledoval aj jeho syn Galileo Galilei, čo zrejme významne ovplyvnilo jeho rozhodnutie venovať sa vedeckej činnosti.

Svoj život prežil striedavo vo Florencii a v Pise. Ako vidno z jeho záverov, hudba a matematika majú veľa spoločného. Matematika popisuje zákonitosti zvuku a harmóniu. Hudba má svoju štruktúru, nie je náhodná. Skladba má svoje tempo, tóninu, predznamenianie a harmonické pochody. Keby to tak nebolo, bola by iba zmesou zvukov bez ladu a skladu.

Vinzenzo Galilei je považovaný za prvého skladateľa, ktorý sa pokúsil o zloženie opery. Tento počin mal obnoviť antické hudobné divadlo. Jeho nasledovníci sa dokázali vžiť do pocitov a vášní antickických hrdinov a tak vznikol nový hudobný žáner, ktorý dnes poznáme pod označením opera.


Použitý zdroj: http://en.wikipedia.org